Dokázal skĺbiť tréningy, zápasy a prácu. Bude Rais pokračovať v Leviciach?
Obrovské extraligové skúsenosti prišli v podobe Matúša Raisa pred sezónou do tímu HK Levice. Viac ako 600 zápasov v našej najvyššej súťaži, tri reprezentačné štarty, jedna sezóna v Dánsku. Odchovanec Nitry potvrdil svoje schopnosti výbornými číslami. Skúsený bek bol po odchode Nováka do Žiliny druhým najproduktívnejším hráčom tímu.
Leviciam však základná časť nevyšla podľa predstáv. Napriek výhre v posledných dvoch zápasoch skončili na jedenástom mieste tabuľky. Rozhodla o tom horšia bilancia zo vzájomných zápasov proti Topoľčanom. Rais nazbieral v posledných dvoch zápasoch základnej časti sedem bodov a zaslúžene sa stal posledným Hráčom týždňa TIPOS Slovenskej hokejovej ligy v sezóne 2022/23. Pri tejto príležitosti nám zhodnotil ročník, opísal svoje pocity zo súťaže, ale aj priblížil, čomu sa venuje popri hokeji a aké má plány do budúcnosti po hokejovej kariére.
Niekedy urobíte maximum a nestačí to
Matúš, v piatok 3. marca sa pre vás sezóna skončila, v základnej časti ste obsadili konečné 11. miesto. Vyhli ste sa vypadnutiu, ale určite ste si chceli zahrať predkolo play-off. Ako by ste to zhodnotili?
„Áno, skončilo sa to pre nás podobne, ako pre Liptovský Mikuláš v extralige. Chceli sme sa dostať do kvalifikácie o play-off. Tam by sa na všetko zabudlo, išlo by sa od začiatku a všeličo by sa mohlo stať. Preto nás koniec sezóny mrzí, hoci v posledných dvoch kolách sme spravili maximum. Nanešťastie, situáciu sme už nemali vo svojich rukách, súperi tiež zabrali a nám prischol „čierny Peter“. No nemôžeme povedať, že sa rozhodlo v posledných zápasoch, lebo body, ktoré nám chýbali, sme stratili v inej fáze základnej časti.“
O postup do predkola play-off ste bojovali v napínavom závere základnej časti do posledného zápasu a napokon vám to napriek výhre ušlo len o vzájomné zápasy. Bolo to po dueli v Martine veľké sklamanie?
„Samozrejme, boli sme sklamaní. Dokázali sme poraziť tím, ktorý sa netají ambíciami postúpiť do extraligy. Dovolím si tvrdiť, že sme ten zápas vyhrali zaslúžene. Ale taký je športový život. Niekedy urobíte maximum, čo je vo vašich silách, ale aj tak to nestačí.“
Z vášho osobného hľadiska však môžeme hovoriť o vydarenej sezóne. Navyše, v posledných dvoch zápasoch ste nazbierali sedem bodov a stali ste sa posledným Hráčom týždňa SHL v aktuálnom ročníku. Ako ste so sezónou spokojný z individuálneho hľadiska?
„Áno, podarilo sa mi pozbierať nejaké body, ale vždy sa ľahšie vylepšujú osobné štatistiky, keď tím vyhráva a zbiera body. Myslím si, že v niektorých zápasoch mohli byť moje výkony aj lepšie. A keďže sme nepostúpili do vyraďovacej fázy, produktivita či štatistiky sú z môjho pohľadu stále málo.“
Chýbal jeden bodík
Na začiatku sezóny váš tím podával relatívne vyrovnané výkony a dokázali ste zbierať výhry a body, pohybovali ste sa v strede tabuľky. No potom sa vám prestalo dariť, čo viedlo aj k odvolaniu trénera Dorniča. Čo sa stalo?
„Každý tím má v sezóne lepšie a horšie obdobia. My sme neboli v pozícii favorita ligy. Sme farma Nitry a dostávali u nás šancu mladší hráči zapracovať sa do mužského hokeja. Keď sa nám prestalo dariť, nedávali sme toľko gólov, koľko by sme chceli a niekoľko vyrovnaných zápasov nám ušlo pomedzi prsty. Výmena trénera je vec vedenia a asi mali pocit, že treba niečo zmeniť a tímu dať nový impulz.“
Levice majú dlhodobo celkom smelé ambície a chceli by sa natrvalo odlepiť zo spodku tabuľky, ale zatiaľ sa im to príliš nedarí napĺňať. Svedčí o tom druhé jedenáste miesto v rade. Čo vám chýbalo k tomu, aby ste boli úspešnejší?
„Na začiatku sezóny máte nejaké ambície a povedať, že cieľ je len záchrana by bolo trochu málo. Všetci sa chcú dostať do play-off, ale bohužiaľ, nemôže sa to podariť každému. To je aj náš tohtoročný prípad. Myslím si, že nám chýbali body zo zápasov s Topoľčanmi a Breznom. To sú presne tie bodíky, ktoré nám v konečnom zúčtovaní rozhodli o tom, že sme skončili na jedenástom mieste.“
Minulý rok ste bojovali s Nitrou o extraligový titul, tento rok ste sa s Levicami pohybovali na opačnom póle tabuľky. Na poslednom mieste bolo prakticky od začiatku sezóny Brezno, ale v jednom okamihu sa nebezpečne doťahovalo na tímy pred ním. Mali ste niekedy obavu o to, že by ste mohli mať problémy so záchranou?
„Taký je hokejový život, raz hráte o titul, inokedy sa herne trápite a snažíte sa aspoň zachrániť. Aj v tomto je šport zaujímavý a pekný. Obavy o našu záchranu som však nemal. Videl som prácu trénera Jakuba Ručkaya a bol som si istý, že nebudeme poslední. Škoda, že sme sa nedostali do vyraďovacej časti. Myslím si, že by sme prekvapili nejedného súpera.“
V Leviciach platilo, na čom sa dohodli
Počas ročníka ste dvakrát nastúpili v drese Nitry do Tipos extraligy. Je ešte šanca, že vás uvidíme v drese „corgoňov“ počas play-off?
„Vtedy ma z Nitry oslovili, či by som počas maródky nevedel tímu pomôcť v niektorých zápasoch. Stále mám s ľuďmi v nitrianskom hokeji výborné vzťahy, tak som nemal problém pomôcť svojou trochou chalanom a materskému klubu. Momentálne však s Nitrou netrénujem a asi by som skôr vylúčil môj prípadný štart v play-off, nie je to príliš pravdepodobné. Chalanov však sledujem každý zápas a prajem im, aby po nevydarenej základnej časti prekvapili a bojovali o titul.“
Proti ktorým ofenzívnym hráčom ste to v obrane mali počas sezóny najťažšie?
„Je ich viac. Samozrejme, veľmi ťažko sa hralo proti trnavskému útoku Miklík, Kukumberg, Antonov. Ale vzhľadom na to, že sa poznáme od začiatku mojej seniorskej kariéry, je to Henrich Ručkay. Ten sa vždy poteší, keď ma vidí s pukom niekde v rohu a nikdy mi nič nedaruje.“
Ako ste boli spokojný v Leviciach a uvidíme vás v ich drese aj v budúcej sezóne?
„Za seba musím povedať, že som bol spokojný. Samozrejme, nemôžeme porovnávať tímy v SHL s extraligou, ale na čom sme sa s manažérkou dohodli pred sezónou, to aj platilo. Čiže čo sa týka vecí okolo hokeja, s tým som spokojný. Ohľadom budúcej sezóny ešte nie som na 100-percent rozhodnutý, ale keď mi bude slúžiť zdravie a budem mať stále chuť do hokeja, budem pokračovať v Leviciach. Na tom sme aj dohodnutí s vedením.“
Keď sme si dohadovali rozhovor, spomenuli ste mi, že ste akurát v práci. Môžete prezradiť, čo robíte a ako sa rodilo rozhodnutie nájsť si popri hokeji aj iné zamestnanie?
„Dospel som do rozhodnutia, že hokej už nie je všetko a aj po skončení kariéry budem musieť nejako fungovať a vedieť uživiť rodinu. Pred rokom som si teda otvoril masérsky salón. Pomaličky si to rozbieham a celkom som sa v tejto práci našiel. Plánujem v tom pokračovať dlhodobo a momentálne mám aj nejaké plány, ako to posunúť ďalej a rozšíriť ponuku poskytovaných služieb. Snažím sa vybudovať do budúcna niečo, čo ma bude baviť, dokážem si tým zarobiť a hlavne, aby boli spokojní zákazníci. V klube o tom vedeli a prácu som dokázal skĺbiť každý týždeň s tréningmi aj zápasmi.“
Koniec môže prísť o týždeň, ale aj o desať rokov
Druhú najvyššiu súťaž ste si do tejto sezóny zahrali len epizódne v ročníku 2010/11. Čo hovoríte na jej kvalitu?
„Môžem povedať, že úroveň išla hore, aj keď som ju hral prakticky prvý rok. Sledoval som ju aj minulé sezóny a tiež som sa bavil s hráčmi, ktorí tu hrávajú už dlhšie. Myslím si, že tomu pomohla aj možnosť priameho postupu, viaceré tímy majú ambíciu ísť do extraligy. Tým pádom majú aj extra financie, vďaka ktorým mohli vytvoriť kvalitným hráčom podmienky podobné extralige. Veľkým plusom je tiež vyrovnanosť súťaže, hlavne pre mladých hráčov je super, že môžu hrať kvalitné zápasy medzi mužmi a vďaka tomu napredovať.“
Aký je váš tip na víťaza play-off a teda aj postupujúceho do extraligy?
„Myslím si, že vyhrá Žilina, vzhľadom na káder, ktorým disponuje a tiež výsledky, ktoré dosahovala v základnej časti.“
V novemberi ste oslávili 32. narodeniny. Ako ste priznali, plán na to, čo budete robiť po kariére, už máte. Rozmýšľali ste už aj nad tým, dokedy to hokejovo potiahnete? Zostanete aj potom nejakým spôsobom pri hokeji?
„Pokiaľ budem mať chuť a zdravie mi to dovolí, tak budem hrať. Koniec môže prísť o týždeň, ale aj o desať rokov a sám sa v tomto ohľade nechám prekvapiť. Myslím si však, že po kariére si hokej pozriem iba v telke, aj keď človek nikdy nevie, čo sa stane. Možno budem tréner a možno hokej nebudem ani sledovať.“
