Hokejový výstroj vymení za služobnú rovnošatu
SKALICA (SZĽH) – Slovenský profesionálny hokej sa každým rokom hráčsky zužuje. Či už je to z dôvodu vysokého veku hokejistov, alebo chuti vydať sa inou cestou. SHL opustil robustný a dôrazný obranca Skalice Róbert Mikéska. Vo veku 27 rokov zavesil kariéru na klinec a o pár mesiacov by sme ho mohli vidieť v novej pozícii. V súčasnej dobe navštevuje policajnú školu v Pezinku, a tak sa dá povedať, že ide v šľapajách Borisa Valábika, bývalého hráča NHL i reprezentácie, ktorý popri práci policajta vystupuje aj ako hokejový expert RTVS.
Róbert, skalických priaznivcov ste prekvapili správou o ukončení kariéry. Čo sa stalo?
„Po dlhom uvažovaní som sa rozhodol, že prišiel čas ukončiť svoju prvú kapitolu v profesionálnom živote. Treba skúsiť niečo nové a začať si budovať novú kariéru.“
Robili na vás tlaky v klube, aby ste si to ešte premysleli?
„Nikto na mňa nevyvíjal tlak. Sme dospelí ľudia a každý má svoje plány, čo chce v budúcnosti robiť. Po sezóne, ktorá sa neskončila najlepším spôsobom, som mal sedenie s riaditeľom klubu Miroslavom Lipovským, kde sme sa rozprávali o ďalšom pokračovaní v Skalici. Nebola to však jediná diskusia. Už skôr som s ním na túto tému hovoril, takže vedel, že chcem skončiť. Zároveň mi povedal, že ak sa mi nepodarí nastúpiť do novej práce, môžeme sa dohodnúť.“
Teraz už môžeme hodnotiť vaše pôsobiska. Aké skúsenosti ponúklo Rumunsko, Česko a nedávno Francúzsko?
„Každá krajina je odlišná a má svoje plusy i mínusy. Rumunsko nie je pre niektorých Slovákov hokejová krajina, no funguje to tam na dobrej úrovni a zainteresovaní ľudia sa snažia vytvoriť hráčom čo najlepšie podmienky. Môžem konštatovať, že sa im to darí realizovať. V Česku ide všetko tak, ako má. Na Francúzsko nemám až také dobré spomienky, ale aj to mi dalo niečo do života.“
V prvom rade ma naplnila skutočnosť, že som sám sebe dokázal, že mám na to, aby som sa presadil v seniorskom hokeji, pretože ma niekoľko trénerov vopred odsudzovalo.
Aj keď nevlastníte žiadny titul, či medailu, stihli ste zaknihovať nejaký úspech, ktorý vás naplnil?
„V prvom rade ma naplnila skutočnosť, že som sám sebe dokázal, že mám na to, aby som sa presadil v seniorskom hokeji, pretože ma niekoľko trénerov vopred odsudzovalo. So Skalicou sme hrali o najvyššie priečky, a to aj napriek tomu, že sme boli mladé mužstvo. Boli sme však konkurencieschopní.“
Nebudú vám chýbať pästné súboje, ktorým ste sa nevyhýbali?
„Keď to poviem od srdca, tak áno, bude mi to chýbať. Nikdy som sa nebál takýchto situácii. Vždy som mal rád vyhrotené zápasy, kde sa dali zhodiť rukavice a zmerať sily s protivníkom (smiech).“
Pred rozhovorom ste nás informovali, že ste v škole. Aký odbor študujete?
„Áno, zastihli ste ma v škole, chodím na výcvik policajtov v Pezinku.“
Je teda vaša budúcnosť nasmerovaná k verejnému činiteľovi?
„Presne tak. Budem pracovať v PZ SR. Je to nová cesta v mojom živote.“
Máte v úmysle postupom času angažovať sa pri skalickom hokeji?
„Uvažujem nad tým, keď doštudujem policajnú školu. Na hokej som úplne nezanevrel. Ak mi bude umožnená práca v klube, asi by som ju neodmietol a snažil by som sa posunúť svoje skúsenosti, ktoré som v priebehu kariéry nadobudol.“
