Hráč mesiaca Škorvánek vďačí za dobré štatistiky spoluhráčom. Prezradil, aké je to hrať pod taktovkou otca

Žilinskú svätyňu chráni v tejto sezóne dvojica odchovancov klubu spod Dubňa – Stanislav Škorvánek mladší a Maroš Mikoláš. Práve prvý menovaný zažíva aktuálne výborné obdobie. V decembri odchytal sedem zápasov a jeho tím sedemkrát zvíťazil. Dvadsaťpäťročný brankár navyše lovil puk zo svojej siete len šesťkrát, dosiahol úspešnosť zásahov nad 97 % a po zásluhe získal honor hráča mesiaca TIPOS Slovenskej hokejovej ligy.

Po minulej sezóne ste hovorili, že jeden Škorvánek v Žiline stačí. Napokon však vidíme pod Dubňom oboch, ako teda vzniklo vaše rozhodnutie prestúpiť do Žiliny?

Po konci uplynulej sezóny a počas prípravy na túto som zvažoval všetky možnosti, ktoré som mal. Žilina bola asi tým najlepším riešením, aké som mohol spraviť. Takže som to musel prehodnotiť (úsmev) a dopadlo to tak, že som tu.

Nelákalo vás ostať v extralige alebo skúsiť zahraničie? Alebo niekedy je potrebné urobiť jeden krok späť, aby ste sa pohli vpred?

Mal som náznaky ponúk z extraligy a aj som na to čakal. Potom sa však ukázalo, že sa rozhodli v kluboch inak. Keďže som nemal žiadnu ponuku z extraligy a Žilina predostrela najlepšiu z nižšej súťaže, rozhodol som sa vrátiť domov. Navyše, možnosť na zahraničie ešte časom príde. Cítil som, že tu môžem chytať veľa a cítil som aj to, že to potrebujem.

Hlavným kormidelníkom „vlčej svorky“ je Stanislav Škorvánek starší. Aké je to pôsobiť pod svojím otcom?

Je to špecifické, ale už sme si na to nejak zvykli. Odporúčam sa tomu vyhnúť, ak bude niekto v podobnej situácii (smiech).

Aký kolektív ste našli v Žiline? Poznali ste spoluhráčov?

Poznal som tu v Žiline pred mojím príchodom dosť veľa chalanov. Hrávali sme spolu v iných kluboch alebo mládežníckych reprezentačných výberoch. Myslím si, že z tých kolektívov, ktoré som zažil, je tento žilinský nadpriemerný. Vychádzame dobre, v kabíne je veľa srandy a nechýba tu ani kvalita. Máme to dobre rozbehnuté.

Máte už pomerne bohaté extraligové skúsenosti. Má hra a káder Žiliny extraligové parametre, alebo badať kvalitatívny rozdiel medzi oboma súťažami?

Hlavne bude dôležité, ako zvládneme kľúčové zápasy v play-off. Kvalita tu je. Musíme sa však na to nastaviť v hlave. Prípadná baráž je skôr o hlave ako o zručnostiach, pretože nejaký rozdiel v nich medzi hráčmi nie je. Nie sú to diametrálne odlišné ligy, že by bola medzi nimi priepasť. Potrebné je prejsť cez play-off, nastaviť sa mentálne v hlave. Aby sme to mohli zvládnuť, musíme tomu uveriť.

Aktuálne vediete ligový pelotón s pomerne pohodlným náskokom. Ako by ste zhodnotili doterajší priebeh sezóny?

Momentálne nám to celkom ide. V úvode sme sa pomalšie rozbiehali, ale už sme si našli náš štýl. Zlepšujeme sa aj herne, a to sa odzrkadlilo aj na výsledkoch. Verím, že nám to vydrží a ešte to doladíme do záverečných fáz.

Odskočili ste si aj na jedno stretnutie do extraligových Michaloviec, kde ste zaznamenali čisté konto. Ako prišlo k vášmu záskoku na Zemplíne, uvidíme vás ešte v tejto sezóne v niektorom z extraligových mužstiev?

Došlo k tomu rýchlo, keď mali zranenia a vypadli im brankári. Kontaktovali ma, ja som mal záujem im pomôcť a povedal som si, že nemám čo stratiť. Zachytať si extraligu je fajn. Navyše som tam poznal aj mnoho chalanov. Riešili sa potom aj iné ponuky, ale už sme sa dohodli s trénermi aj vedením, že sa budem koncentrovať plne len na Žilinu.

Brankársku dvojicu tvoríte s ďalším odchovancom žilinského hokeja Marošom Mikolášom. Ako sa vám s ním spolupracuje?

Veľmi dobre. Poznáme sa z mládežníckych kategórií a Maroš bol o ročník vyššie. Potom sme sa v doraste stretli. Je to super chalan, dobre komunikujeme. Je to fajn.

Trénerom brankárov je Jozef Urdák. Pochvaľujete si túto spoluprácu?

Spolupráca je veľmi dobrá. Jozef Urdák patrí k špičke na Slovensku, čo dokazuje aj svojimi účasťami pri mládežníckych reprezentáciách alebo aj tu v Žiline. Robí dobrú prácu s nami a rovnako s mládežou. Poznám sa s ním dlho, sadli sme si aj ľudsky. Je to výborné.

V doterajšom priebehu ligovej časti máte na konte štyri čisté kontá a úspešnosť takmer 95 percent. Musíte byť osobne spokojný...

Áno, avšak aj moje posledné výkony sú odzrkadlením toho, že sme začali hrať lepšie. Keby mužstvo nehrá dobre, tak brankár sa tam môže aj rozkrájať a dlhodobo si nemá šancu držať extra dobré čísla. Je to zásluha celého tímu. Jasné, že to poteší, ale dúfam, že to tímovo potiahneme čo najďalej.

Stali ste sa aj hráčom mesiaca december TIPOS SHL. Ako vnímate takéto ocenenie?

Ešte ma to do kabíny nestálo nič, ale boli tam podpichovačky od chalanov. Je to príjemné, ale aj nepríjemné, pretože nemám extra rád, keď som príliš na očiach, no potešilo ma to.

Ktorý súper ukazuje, že bude najvážnejším kandidátom v súboji o titul? Proti komu sa vám hralo zatiaľ najnepríjemnejšie?

Skalica a Martin. Skalica hrá veľmi dobre v útoku. Majú tam šikovných chalanov, ktorí sú produktívni v ofenzíve, majú nebezpečné presilovky. Hrali sme s nimi dosť vyrovnané zápasy. Martin tu tiež hral výborne. Keby to mám zhodnotiť, je to táto dvojica tímov.

Máme po najkrajších sviatkoch v roku. Ako ste ich strávili? Aké darčeky ste dostali?

Od rodiny som dostal knihy a hodinky, čo ma potešilo. Strávil som ich v rodinnom kruhu a trošku som si oddýchol, čo som rád, ale potom mi trošku trvalo, kým som sa dostal späť do toho. Nemám rád v sezóne pauzy, ale bolo to príjemné.

Onedlho (31. januára) oslávite 26. narodeniny. Čo by ste si želali?

Prial by som si nech sme tu úspešní, nech nám sezóna dobre dopadne a splníme náš cieľ, postúpime do baráže a tú zvládneme. Je to však ešte veľmi ďaleko. Hlavne nech nás to tu všetkých baví a nech sa posúvame ďalej.