Líder „panterov“ Cíger myslí aj na budúcnosť, chváli podmienky i smerovanie klubu
Vydarený vstup do novej sezóny zažívajú hokejisti Považskej Bystrice. Sedem víťazstiev z jedenástich odohraných zápasov, priebežné piate miesto na dostrel tímov na vrchu tabuľky. „V šatni vládne momentálne spokojnosť a dobrá nálada,“ priznáva najproduktívnejší hráč klubu Jakub Cíger.
„Panterom“ vyšiel aj uplynulý týždeň. Pod dve domáce výhry nad Levicami a Dubnicou sa rodák z Martina podpísal šiestimi bodmi za dva góly a štyri asistencie. Právom bol vyhlásený za Hráča týždňa Slovenskej hokejovej ligy. „Teší ma, že sa mi darí a som rád, že sa cítim veľmi dobre fyzicky. Predsa len, už som trochu starší hráč,“ usmieva sa 31-ročný útočník pri odpovedi na otázku o svojej skvelej produktivite. V jedenástich dueloch nazbieral výborných osemnásť bodov.
Tabuľkové postavenie nateraz v Považskej Bystrici neriešia. „Vstup do súťaže máme síce dobrý, netreba to ale preceňovať. Mali sme veľa domácich zápasov, čo určite zohráva veľkú rolu,“ bilancuje Cíger. „Naším cieľom je prebojovať sa do play-off, najlepšie do šiesteho miesta. Potom by sme nemuseli hrať predkolo.“
Výkony opory Považskej Bystrice neušli pozornosti extraligových klubov. V polovici októbra odohral duel za Trenčín v Nitre. Pri prehre 1:2 strávil na ľade jedenásť minút a pripísal si jeden plusový bod. „Bol som im pomôcť, avšak moja situácia je taká, že tri dni do týždňa pracujem doobeda ako fyzioterapeut. Na dlhšiu spoluprácu to teda nevyzerá. Práca je pre mňa momentálne veľmi dôležitá,“ priznáva Cíger.
Po dvoch sezónach v drese Žiliny zvolil krídelník s extraligovými skúsenosťami návrat do Považskej Bystrice. „Mali sme nejaké rozhovory so Žilinou, ale dohodli sme sa, že tam nebudem pokračovať. Z môjho pohľadu to bolo hlavne o tom, aby som mal viac času na prácu a rodinu. Teraz cestujem menej,“ odhaľuje okolnosti letných rokovaní.
Vedenie odvádza veľmi dobrú robotu
„Martin som neriešil, pretože to je ešte ďalej, keďže bývam v Trenčíne. Záujem bol aj od iných klubov, ale ja som sa hneď po sezóne dohodol s Považskou Bystricou. Vedel som, do čoho idem, mám tu veľmi dobré podmienky,“ pokračuje niekdajší mládežnícky reprezentant Slovenska.
Ako ďalej priznáva, v staronovom pôsobisku našiel všetko, čo hľadal. „Poznám tu prakticky všetkých okolo hokeja a vždy platilo to, na čom sme sa s pánom Zlochom a ostatnými dohodli. Vidím, ako chce klub každým rokom napredovať, či už zázemím ale profesionálne a osobnostne. Musím povedať, že vedenie tu odvádza veľmi dobrú robotu a pomaly sa to odzrkadľuje. Na všetko treba trpezlivosť a tak to tu funguje,“ chváli smerovanie klubu Jakub Cíger.
Podobne vníma aj pokrok Slovenskej hokejovej ligy. Podľa neho je čoraz vyrovnanejšia. „Každým rokom sa posúva dopredu. Súvisí to aj s extraligou. Vidíme, že na Slovensko chodia hrať kvalitnejší hráči a prirodzene sa to posúva aj nižšie. Ani zahraniční hráči už nemajú problém prísť hrať do SHL,“ analyzuje niekdajší hráč Martina, Slovana či Trenčína.
Myslí aj na budúcnosť
V predchádzajúcich riadkoch už bolo spomenuté, že jeden z najproduktívnejších hráčov SHL sa venuje aj fyzioterapii. Vyštudoval ju na univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne. „Dostal som sa k tomu tak, že ma veľmi bavili tréningy a cvičenie počas leta. Neskôr som mal rôzne zranenia a zaujímalo ma, ako možno čo najrýchlejšie zregenerovať. A tak som sa dal na školu, veď predsa aj po hokeji budem musieť niečo robiť,“ rozhovoril sa o štúdiu a zmýšľaní smerom do budúcnosti.
Následne podotýka, že svoje rozhodnutie neľutuje. „Veľmi mi to pomáha pri hokeji, cítim sa lepšie ako kedykoľvek predtým. Cítim na sebe, že tie veci fungujú. Samozrejme, naďalej sa vzdelávam a absolvoval som dosť veľa kurzov. Taktiež by som sa chcel poďakovať majiteľovi fitnescentra v Dubnici nad Váhom, kde som dostal ponuku pracovať a som tam veľmi spokojný,“ podčiarkol k téme fyzioterapia Cíger, ktorý v tomto smere rád usmerní aj svojich spoluhráčov.
A čo sa týka ďalších hokejových snov, tam si už veľké méty nedáva. „Mojím najväčším želaním je, aby som si v budúcnosti zahral s mojimi chlapcami a dcérkou. Ešte síce neviem, či budú hrať hokej, ale v päťdesiatke či šesťdesiatke by som im možno niekde na jazere rád ukázal, že to viem a nič ma nebolí,“ dodal na záver rozhovoru Jakub Cíger.
