Na drafte NHL zachránil česť slovenského hokeja. Skúsenosti chce zúročiť v Považskej Bystrici

Rodičia ho od brankárskeho postu najskôr odhovárali, napokon to dotiahol až do vstupného draftu NHL. Gólman Maximilián Pajpach má vo svojich 26 rokoch množstvo zážitkov z hokejového prostredia, ktorého príchuť mal možnosť okúsiť v rôznych kútoch sveta. Teraz sa však popradský rodák vrátil na rodné Slovensko.

Po troch rokoch v zahraničí si to skúsený brankár namieril do tímu „panterov“ z Považskej Bystrice. „Moje rozhodnutie bolo trochu zmiešané, nejaké veci som mal rozrobené aj v zahraničí, no vyvíjalo sa to zo dňa na deň,“ hovorí Pajpach o situácii pred jeho návratom na Slovensko.

„S trénerom Penzéšom sa poznám už dlhšiu dobu, takže pred začiatkom sezóny sme si volali a preberali sme, či by som bol pre mužstvo Považskej Bystrice prospešný. Nakoniec sme usúdili, že prestup by bol zaujímavý pre obe strany a po pár skúšobných zápasoch sme sa dohodli,“ popísal pozadie príchodu do tímu z Považia.

Talentovaný gólman zvažoval tiež zotrvanie v zahraničí, no k rozhodnutiu opustiť slovinský celok HK Celje prispelo viacero faktorov. „Ak by sa objavila dobrá ponuka z kvalitnej zahraničnej ligy, určite by som ju zvažoval. Pôsobenie na Slovensku mi však už z veľkej časti chýbalo a som rád, že môžem opäť hrať pred svojou rodinou, zároveň v šatni používať rodný jazyk,“ hovorí o hlavných dôvodoch svojho návratu.

Draft bol trefou do čierneho, kariérny rozlet pozastavilo zranenie

V roku 2014 si vtedy len 18-ročný rodák spod Tatier pripísal na svoje konto doposiaľ najväčší úspech v kariére. Vo vstupnom drafte NHL zachránil česť slovenského hokeja, keď si ho ako jediného Slováka vybralo zo 174. miesta Colorado Avalanche.

„Človek by povedal, že po takom čase na to už zabudnem, ale na tieto momenty budem spomínať navždy. Colorado bolo jedným z tímov, ktoré som mal rád už ako malý chlapec, takže to bola trefa do čierneho,“ vracia sa po rokoch k veľkému úspechu.

Maximilián Pajpach

Slovenskí fanúšikovia si môžu Pajpacha pamätať aj z pôsobenia v Poprade. Zdroj: Jäzva

Ako však hovorí, o záujme „lavín“ z Colorada nemal ani potuchy. „Nejakí ľudia mne a môjmu trénerovi počas sezóny, samozrejme, volali, takže som vedel, že určitý skauting prebehol. Do poslednej chvíle som však netušil, či budem skutočne draftovaný. Neskôr som sa však dozvedel, že môj brankársky kouč to vedel už štyri dni vopred, ale nepovedal mi to, aby som mal čo najväčšie prekvapenie“ popísal Pajpach momenty veľkého napätia.

Rozvojové kempy boli poctou, najťažším súperom McDavid

Po úspešnom drafte čakali mladého slovenského brankára prípravné kempy v zámorí, z ktorých si odniesol hneď niekoľko veľkých zážitkov.

„Človeku v pamäti, samozrejme, najviac utkvejú osobné stretnutia, tréningy a prípravné zápasy s najväčšími hviezdami NHL,“ obzerá sa za nezabudnuteľným kariérnym obdobím.

„Sú to udalosti, na ktoré nikdy nezabudnem. Keď si predstavím, že som mohol zdieľať tréningový ľad s najlepšími hráčmi na svete, je to pre mňa stále veľká česť,“ rozrozprával sa o neopísateľných pocitoch, ktoré v ňom aj po ôsmich rokoch stále rezonujú.

Pri otázke na súpera, proti ktorému sa mu počas kariéry chytalo najťažšie však dlho premýšľať nemusel. „Pamätám si na jeden duel, v ktorom som mal tú ´smolu´ čeliť Connorovi McDavidovi. Už v tom čase dokazoval, že z neho bude excelentný hráč, čo sa mu v súčastnosti darí potvrdzovať,“ vyjadril sa na adresu najproduktívnejšieho hráča vlaňajšieho ročníka NHL.

Teraz už skúsený gólman si vo veľkom pochvaľoval taktiež prácu s nováčikmi, na ktorú sa za veľkou mlákou kladie nemalý dôraz. „Postup práce s nováčikmi NHL bol pre mňa v tých časoch niečím, čo som si dovtedy nevedel dobre predstaviť. Vždy pre mňa bolo veľkou poctou, keď sa mi niekto venoval a chcel, aby som sa zlepšoval,“ hovorí so skromnosťou v hlase posila Považskobystričanov.

„V Amerike to pôsobilo dojmom, že je to pocta hlavne pre tých ľudí, ktorí vám môžu odovzdávať svoje skúsenosti."

„V Amerike to pôsobilo dojmom, že je to pocta hlavne pre tých ľudí, ktorí vám môžu odovzdávať svoje skúsenosti, takže v porovnaní s Európou, kde v niektorých kluboch brankárskych trénerov ani nemajú, to bol mierny kontrast,“ chváli Pajpach profesionálny prístup k výchove budúcich svetových hviezd.

Kroky popradského odchovanca smerovali po vstupnom drafte do fínskeho tímu Tappara Tampere, kde nastupoval za juniorský celok. V roku 2016 sa rozhodol krajinu tisícich jazier kvôli nepriazni osudu opustiť.

„Na Fínsko, ani na Tapparu nemôžem povedať jedno krivé slovo. Jediným dôvodom môjho odchodu bolo zranenie, ktoré prišlo v nevhodnú dobu a vynechal som kvôli nemu prakticky celú sezónu,“ spomína na zložité kariérne obdobie.

Po čiastočnom vyriešení komplikácií s kolenom to síce nevzdal a do Fínska sa vrátil, no okolnosti ho nakoniec prinútili krajinu opustiť.

„Všetci vieme, že vo Fínsku majú veľmi kvalitných brankárov. Moja výkonnosť v dôsledku zranenia čiastočne klesla. Po rekonvalescenciách som sa ešte vrátil na ľad a nebol som so sebou nejak extra nespokojný. Po dlhej pauze ale jednoducho bolo vidieť, že niesom na takej úrovni ako predtým,“ hovorí o hlavnej príčine odchodu z tímu 18-násobného fínskeho majstra.

Súboj o post jednotky vníma pozitívne

Pred príchodom Maximiliána Pajpacha do tímu Považskej Bystrice pôsobila v bránkovisku „panterov“ dvojica gólmanov - Mário Lamper a Tomáš Hrušík. Nová posila však na pozícii brankárskej jednotky mierne zamiešala karty.

„Je to zaujímavá situácia. Chalani sú výborní hokejisti, no konkurencia je vždy prospešná. Kadžý brankár chce chytať a toho druhého tlačí svojím napredovaním vyššie a vyššie,“ vyjadril svoj názor. Minisúboj gólmanov vníma nadmieru pozitívne. „S Máriom a Tomášom sme si od začiatku sadli, všetci sme jeden tím a prvoradé sú pre nás víťazstvá,“ dodal k spomenutej téme.

V závere rozhovoru neopomenul ambície, ktoré si spoločne s tímom stanovili do už prebiehajúcej sezóny. „Máme tu jeden všeobecný cieľ, ktorým je jednoznačne priamy postup do play-off. Viem, že vo vyrovnanej súťaži sa dokážeme dostať medzi šesticu najlepších. Verím, že výkony mňa a mojich spoluhráčov na to budú pri veľkej dávke snahy dostačujúce,“ uzatvoril motivačným preslovom rozhovor Maximilián Pajpach.