Najčastejším číslom na dresoch #8. Čím sa jeho nositelia inšpirovali?

Čísla na drese nám slúžia na to, aby sme jednotlivých hráčov počas zápasu na ľadovej ploche rozoznali. No nejde len o jednoduchú poznávaciu pomôcku, za číslicami sa často skrýva aj symbolika. V TIPOS Slovenskej hokejovej lige je osmička jedným z najčastejšie nachádzaných čísel na chrbtoch hráčov - v kluboch má svojho majiteľa až v deviatich z trinástich tímov.

Možno si to ani neuvedomíme a predsa len niektoré čísla dresov už ku konkrétnym hokejistom jednoducho patria. Každý si určite pamätá, že legendárny Gretzky nosil 99-tku, 38 zasa prináleží Pavlovi Demitrovi a aj číslo 8, o ktorom bude dnes reč, predsa nosí Alexander Ovečkin.

Symboly, náhodné rozlosovanie dresov, sympatia, hokejový idol alebo jednoducho jediné voľné číslo. Cesta k osmičke bola u jednotlivých hráčov rôzna. Taktiež nám prezradili, pod akými inými číslami už počas kariéry hrali, a tiež či a aký význam mu prikladajú.

Dôležitosti pri výbere čísla na hráčskych dresoch pridáva aj špeciálna hierarchia, v ktorej majú prednosť výberu starší hráči pred mladšími.

Ako ste sa dostali k osmičke na svojom drese?

Michal Stanček (útočník HK VITAR Martin): Do Martina som prišiel neskôr a chlapci už mali čísla zvolené. Na výber ostávalo už iba zopár a moja voľba padla na číslo 8. Ale aj keby som tu bol od začiatku, svoje číslo by som nemal, keďže patrím medzi najmladších v kabíne.

Adam Matej (útočník HC Topoľčany): Číslo 8 nosím na drese už piaty rok. Vždy sa mi páčilo a túžil som ho nosiť rovnako hrdo ako Alexander Ovečkin, ktorý je môj hokejový vzor.

Branislav Kotvan (útočník HK ESMERO Skalica): Do Skalice som sa zo zahraničia vrátil v roku 2020 tesne pred sezónou, kedy už hráči v kabíne mali rozobrané čísla dresov. Napokon mi bola pridelená 8-ička, s ktorou hrám do dnes.

Vladimir Antonov (útočník HK Gladiators Trnava): Keď som mal asi 12 rokov a hral som v Rusku svoj prvý zápas v živote, tréner mi dal do ruky dres s číslom 8.

Richard Ďurina (obranca JOJ ŠPORT Slovensko 18): K osmičke na mojom drese som sa dopracoval cez toto leto v príprave na Hlinka Gretzky Cup v Kanade. Keď sme už boli v záverečnej nominácii, vyberali sme si čísla, ktoré budeme mať na turnaji na dresoch. Rozhodoval som sa medzi päťkou a osmičkou, spoluhráč mal tu istú dilemu. Nakoniec sme sa rozhodli, že on si zoberie „moju“ päťku a ja „jeho“ osmičku, ktorú nosím dodnes.

Denis Markuš (útočník HC 19 Humenné): Dostal som sa k nemu náhodou, keď v doraste nebol dres s číslom 11. Vybral som si preto osmičku a odvtedy som tomuto číslu verný.

Michal Chatrnúch (obranca TSS Group Spartak Dubnica): K číslu 8 som sa dostal, až keď som prišiel k mužom. 10 aj 9, ktoré som nosil predtým, už niekto na drese mal, čiže som sa rozhodol, že pôjdem ešte o číslo nižšie a už mi ostalo.

Michal Suľovský (útočník HK Levice): K 8 som sa dostal odvtedy, ako som začal registrovať Alexa Ovečkina. Je to môj vzor a inšpiroval som sa aj číslom.

Patrik Koyš (útočník Vlci Žilina): Mal som ho odmalička a dostal som sa k nemu vtedy, keď prichádzal na hokejovú scénu Alexander Ovečkin. Veľmi sa mi páčil jeho štýl, takže aj skrz neho.

Je pre vás toto číslo niečím špeciálne?

Michal Stanček: Keďže číslo 8 mám prvú sezónu, zatiaľ nie je ničím špeciálne, ale myslím, že mi dobre sedí na mojom drese a pevne verím že sa mi v nej bude dariť.

Adam Matej: Toto číslo je pre mňa špeciálne nielen kvôli Ovečkinovi, ale spája sa aj s mojím dňom a mesiacom narodenia.

Branislav Kotvan: Pre mňa nie je dôležité s akým číslom hrám, dôležitejšie je, za aký tím. Som hrdý, že to môže byť domáca Skalica. 

Vladimir Antonov: V živote asi nie, hokejovo len v tom, že to bolo moje prvé číslo v kariére.

Richard Ďurina: Ja som v číslach nikdy nehľadal niečo špeciálne, skôr mi išlo o to, ako vyzerá to číslo na drese a aký najznámejší hráči ho obliekajú v NHL. Osmičku na drese v NHL nosia Ovečkin a Makar, čo sú podľa mňa dvaja najlepší hráči v lige a dúfam že raz budem patriť medzi nich.

Denis Markuš: Špeciálne nie je ničím, ale keďže ho nosím od 15 rokov, nemenil som to, pretože mi to s ním celkom ide.

Michal Chatrnúch: Nepovedal by som, že je nejako špeciálne, keďže za tým nie je hlbší príbeh. Ale cítim sa s ním dobre, už som si naň zvykol a teší ma, keď je voľné v tíme, v ktorom pôsobím.

Michal Suľovský: Špeciálne ani nie, skôr to beriem tak, že to číslo nosím už istú dobu a nemám dôvod ho zatiaľ meniť.

Patrik Koyš: Nevnímam ho v spojení so žiadnym dôležitým dátumom alebo niečím podobným. Vždy mi toto číslo prišlo sympatické a vždy mi aj bude. Som s ním odmalička a som rád zakaždým, keď ho môžem mať na drese.

S akým číslo ste začínali ako dieťa?

Michal Stanček: Ako dieťa som začínal s číslom 10.

Adam Matej: Hokej som začal hrávať ako štvorročný. Začínal som s číslom 81. Ani vlastne neviem prečo. Nemalo pre mňa žiadny špeciálny význam, len sa mi proste páčilo.

Branislav Kotvan: Úplne od malička som hrával s číslom 18. Aj keď som hral vo Švédsku som mal 18, až v senioroch som začal obliekať číslo 8. 

Vladimir Antonov: Začínal som práve s 8.

Richard Ďurina: Ako dieťa som vždy chcel 21-ku a byť ako Tomáš Tatar. Ale, žiaľ, v Dubnici, kde som začínal s hokejom, vtedy také číslo nemali. Musel som si vybrať z iných čísiel. Vybral som si 23-ku, pretože to malo najbližšie k mojej vysnívanej 21-ke. Šlo o moje prvé „profesionálne“ číslo.

Denis Markuš: Začínal som s číslom 36, lebo sa mi zapáčili čísla 3 a 6

Michal Chatrnúch: Pred úplne prvým zápasom v prípravke, keď tréneri rozdávali dresy, nebolo príliš na výber a mne ostalo číslo 56. Dokonca si spomínam, že sme v tom zápase nastúpili s tým číslom viacerí hráči, neviem, ako to bolo možné.

Michal Suľovský: Začínal som s číslom 26.

Patrik Koyš: Začínal som práve s osmičkou.

Vymenili ste počas kariéry rôzne čísla, alebo ste, naopak, zostali verný jednému?

Michal Stanček: Dlhé roky som mal číslo 10. Ale keď som prišiel do juniorky, v mužstve boli starší chlapci ako ja. Ak chcel jeden z nich číslo 10, musel som mu ho prenechať. Vtedy som si vybral číslo 9, ktoré som mal na drese asi tri sezóny.

Adam Matej: Postupne som čísla obmieňal, raz to bola 4 potom 8, 47, 88, v doraste som mal napríklad aj 14. Ako mladší som čísla až toľko neriešil. Niekedy som musel hrať s takým, aké mi pridelili. 

Branislav Kotvan: Ako som odpovedal, odmalička som mal 18, až po príchode ku skalickým seniorom sa mi číslo zmenilo na 8. 

Vladimir Antonov: Áno, mal som aj iné čísla, ale pre mňa nie je dôležité, s akým číslom hrám.

Richard Ďurina: Počas mojej kariéry som vystriedal presne 5 čísel. Moje prvé číslo 23 sa nezmenilo, až kým som v 7. ročníku neprišiel do Dukly Trenčín. Tam som dostal číslo 39, ktoré sa mi nepáčilo. O rok neskôr v kadetoch som si vybral číslo 22, ktoré mi prišlo sympatické. Po dlhšom čase sa mi v ňom prestalo dariť, a tak som si v polke minulej sezóny zobral 5-ku, s ktorou som sezónu aj dokončil.

Denis Markuš: Od žiackych čias som mal číslo 11, až do dorastu.

Michal Chatrnúch: Takmer vo všetkých mládežníckych kategóriách som nosil číslo 87 po otcovi, potom v juniorke som prešiel na číslo 10 a následne 9.

Michal Suľovský: Ako vravím, začínal som s číslom 26, potom som možno chvíľu nosil 17 a teraz už len 8.

Patrik Koyš: Áno, mal som viacero čísel, keďže som hral vo viacerých kluboch a starší hráči mali vždy prednosť výberu, nie vždy bola osmička voľná. Ak sa tak stalo, volil som alternatívu s osmičkou, no stalo sa aj, že taká možnosť nebola, takže som si musel vybrať úplne iné. Moja ďalšia obľúbená bola 11-tka, ale hral som napríklad aj s 27.