Nováčikovský elán nepretavili v záchranu. Ľudia nad nami príliš skoro zlomili palicu, myslí si Cútt

Len jednu sezónu strávili v TIPOS Slovenskej hokejovej lige hokejisti HKM Rimavská Sobota. Svoju historickú premiéru po vlaňajšom postupe síce odštartovali solídne, no postupom času sa v tabuľke prepadávali, až im zostal v rukách „čierny Peter“. Dôvody vypadnutia, ale aj celkové ohliadnutie sa za nevydareným ročníkom sme rozobrali so skúseným centrom Radovanom Cúttom.

Rado, v nováčikovskej sezóne sa vám nepodarilo zachrániť a vypadli ste. Čo podľa vás rozhodlo o tom, že Rimavská Sobota sa už po roku lúči s TIPOS SHL?
„Bolo tam množstvo menších či väčších detailov počas celej sezóny, ktoré nás v konečnom zúčtovaní stáli lepšie umiestnenie v tabuľke. O vypadnutí rozhodlo samozrejme to, že sme získali najmenej bodov. Veľa dobre rozohraných zápasov sme stratili po prehrách o gól.“

Po relatívne dobrom úvode ste od cca novembra začali v podstate len prehrávať a výnimkou neboli početné viaczápasové šnúry prehier. V čom nastal zlom?
„Myslím si, že sme mali pomerne neskúsené mužstvo. Bolo veľmi málo zápasov, kedy zabrali všetky štyri päťky, mladším chalanom trvalo dlhšie, kým sa pridali aj produktivitou k výsledkom. V trénerskom štábe bol v podstate len pán tréner Klinga. Postupne sa začalo prejavovať, že je na to sám. Zlom prišiel po zápasoch s našimi tabuľkovými susedmi, ktoré sme nezvládli a nastala podľa mňa až príliš zbytočná panika.“

V úvode sezóne ste dokázali vyhrať v Skalici, počas základnej časti ste dvakrát zdolali Prešov i Žiar, raz aj Topoľčany. Bolo dôvodom vypadnutia aj to, že ste nezbierali veľa bodov proti tímom z druhej polovice tabuľky?
„Paradoxne, lepšie výkony sme podávali proti papierovo silnejším tímom. Možno to bolo tým, že nás trochu podcenili a my sme sa zároveň viac motivovali na tieto zápasy. V úvode bola aj väčšia divácka eufória z účasti v prvej lige, čo nám tiež pomáhalo. Každopádne, nezvládnuté zápasy s tabuľkovými susedmi nás stáli lepšie umiestnenie.“

Rimavská Sobota po góle

Rimavská Sobota sa hneď po roku lúči s TIPOS SHL. Zdroj foto: Jana Cutt.photography

V decembri vyvrcholilo slabšie obdobie odvolaním trénera Klingu, ktorého nahradil Andrej Péter. No želaný efekt to neprinieslo. Myslíte si, že ako tím ste mali na viac ako na posledné miesto?
„Určite sa dalo umiestniť lepšie. Keď som prišiel začiatkom septembra, môj dojem po prvých týždňoch bol, že kvalifikáciu o play-off určite spravíme. Každý tvrdo pracoval. Postupne však nováčikovské nadšenie opadlo, ofenzívni lídri nie vždy ťahali tak, ako mali a nikto z mladších hráčov sa výraznejšie nepridal. V tréningu sme sa počas celej sezóny možno mohli viac zamerať na presilovky a systémové veci. Náročný rimavskosobotský divák zvyknutý z druhej ligy na víťazstvá dával svoju nespokojnosť najavo a podpora z tribún z úvodu bola zrazu fuč. Možno aj posilnenie tímu mohlo prísť trochu skôr. K tomu negatívna emócia po prehrách v šesťbodových zápasoch a výsledkom bolo posledné miesto.“

Zrejme aj vďaka veľmi zlej sezóne Trnavy a tamojším existenčným problémom ste sa držali v hre o záchranu prakticky do konca základnej časti. Na konci prestupového obdobia odišli z tímu opory ako Ďaloga, Lenďák či Nazarov. Navonok to mohlo pôsobiť ako vzdanie sa nádeje na záchranu. Nemyslíte si, že to bola chyba a s nimi v zostave by ste mali väčšiu šancu odlepiť sa z dna tabuľky?
„Ťažko povedať. To je skôr otázka na prezidenta klubu. Ja však chápem jeho rozhodnutie. Musel myslieť aj na ekonomickú stránku klubu a spomenutí hráči boli naklonení tomu, aby z klubu odišli. Takže si myslím, že by bolo kontraproduktívne ich nasilu držať. Musím povedať, že Mišo Slovák to naozaj nemal jednoduché. Robiť hokej na prvoligovej úrovni je mimoriadne náročné, on bol na to navyše v podstate sám. Robiť všetky tieto rozhodnutia a hlavne zháňať peniaze na chod klubu v danom regióne, to chce poriadny kus odvahy a zanietenia. Podľa mňa by to miestni mali viac oceniť.“

Prečo sa vám v tíme nepodarilo dlhšie si udržať nováčikovský elán?
„Ťažko povedať, okrem už spomínaných vecí nám chýbalo možno trochu viac profesionality na všetkých úrovniach a zároveň aj väčšia podpora z tribún. Ľudia veľmi skoro nad nami zlomili palicu. Pre porovnanie, v Humennom, ktoré bolo v extralige v podobnej pozícii, chodil celý rok plný štadión, u nás to tak nebolo. Samozrejme, veľká vďaka pár verným, ktorí fandili, aj keď sa nedarilo.“

Aká teda panovala atmosféra na zápasoch v Rimavskej Sobote?
„Zo začiatku výborná. Prirovnal by som to k zápasom, ktoré som odohral v minulosti v Detve. Malý zimák, ale vďaka tomu sú ľudia v bližšom kontakte s ľadom a hráčmi. Najpamätnejší zápas bol pre mňa víťazný s Prešovom, atmosféra bola naozaj elektrizujúca.“

Radovan Cútt

Radovan Cútt si myslí, že Rimavská Sobota určite mala na viac ako posledné dvanáste miesto. Zdroj foto: Jana Cutt.photography

Po bodovo veľmi dobrom rozbehu sezóny ste sa v druhej polovici základnej časti aj vy trochu zasekli. Navyše, posledné tri zápasy ste ani nehrali. Prečo? Ako ste spokojný so svojou sezónou? A ako spätne hodnotíte rozhodnutie spred začiatku sezóny, kedy ste vymenili Topoľčany za Rimavskú Sobotu?
„Zmenu prostredia z Topoľčian do Rimavskej hodnotím určite kladne. Touto cestou by som rád poďakoval prezidentovi klubu a najmä trénerovi Klingovi, že ma zobral do tímu, ktorý už mal v rámci možností v podstate poskladaný. Poznal som v tíme viacerých chalanov a aj celková nálada v šatni bola z úvodu naozaj super. Cítil som aj veľkú dôveru od trénera, čo sa určite podpísalo pod môj osobný lepší úvod sezóny. V útoku som hral s Ďalom a Solom (Ďaloga a Solomončak, pozn.), s ktorými som si najlepšie rozumel. So zmenou trénera na prelome rokov som si prešiel chorobou a z nejakého dôvodu som prestal bodovať. Čím viac som chcel, tým to bolo kŕčovitejšie. Pozmenili sa aj útoky a dá sa povedať, že do konca sezóny sa mi už bodovú formu nepodarilo nájsť. Sebakriticky som si vedomý toho, ze aj moje body chýbali k tomu, aby sa Rimavská zachránila. V úplnom závere som sa v Žiline zranil a bolo po sezóne. Sezónu ako úspešnú určite nemôžem hodnotiť, ale boli tam aj svetlé momenty.“

Ako vidíte svoju ďalšiu hokejovú budúcnosť? Máte už niečo na stole? Chceli by ste zostať doma alebo ešte vyskúšať zahraničie?
„Hokej ma stále baví, aj keď posledné sezóny neboli z hokejového pohľadu ideálne. Rád by som si ešte predĺžil kariéru. Uvidíme, či a kde bude o mňa záujem. Každopádne, som otvorený obidvom alternatívam. Tieto rozhodnutia už nerobím sám, takže uvidíme, čo prinesie najbližších pár mesiacov. Samozrejme, roky plynú a vek človek nezastaví. Stále si však myslím, že mám čo ponúknuť.“