Oddaný „Žochár“. V topoľčianskom drese odohral už vyše 600 zápasov

Šesťsto zápasov, jedna liga, jeden tím. Aj to je vizitka topoľčianskeho kapitána, ktorý v profesionálnej kariére nikdy nenastúpil za iný klub. Piatkový duel proti Trebišovu bol jeho šesťstoprvým v poradí v základnej časti druhej najvyššej hokejovej súťaže na Slovensku. O jeho míľniku, ale aj o tom, ako sa v priebehu rokov zmenila liga, sme sa porozprávali priamo s Milošom Bystričanom.

V Topoľčanoch na kariérny míľnik svojho kapitána nezabudli. Vedenie klubu sa rozhodlo pred piatkovým zápasom proti Trebišovu Milošovi Bystričanovi zablahoželať a popriať ešte veľa zdaru. „Bolo pekné, že si klub spomenul. V Topoľčanoch som asi prvým takým, čo odohral šesťsto zápasov. Nuž, pripomína nám to, že starneme a niečo sme už odohrali,“ s úsmevom komentoval muž s „céčkom“ na hrudi a vzápätí pokračoval: „Celé to bolo príjemné, ľudia prišli na štadión, vyhral sa zápas... Bolo to fajn.“

Odohrať šesťsto duelov v jednej lige nie je málo a bez dobrej motivácie by to zrejme ani nešlo. „Opäť sa u nás zišla celkom dobrá partia v kabíne. Sme kombinovaní mladší so staršími, je to zaujímavé. Ale sme veselá kopa a ľudia stále chodia na hokej. Určite budem hrať ďalej, dokedy mi budú stačiť sily a dovolia mi to aj ostatné pracovné povinnosti,“ nechal sa počuť ostrieľaný obranca.

S hokejom teda zatiaľ  tridsaťtriročný zadák neplánuje končiť, no sám si je vedomý toho, že nie všetko záleží len od neho. „Uvidíme, či sa mi bude dariť aj po zdravotnej stránke, či sa mi vyhnú zranenia. Ak áno, nejaký rok ešte potiahnem,“ vyjadril Bystričan svoju nádej. V tíme má dobré vzory, veď taký Miroslav Pupák má tridsaťosem rokov a Henrich Ručkay s Michalom Novákom majú dokonca po štyridsiatke. „Chlapi ukazujú, že to ešte vedia hrať aj vo vyššom veku,“ s úsmevom aj s uznaním poznamenal Bystričan na margo svojich kolegov.

Milos_Bystrican_600zapasov

Miloš Bystričan neodohral ani jeden zápas medzi mužmi za iný klub, než za rodné Topoľčany. Zdroj: Niková/HC Topoľčany

Topoľčanom chýba väčší úspech

Defenzívny pilier „žochárov“ odohral doposiaľ všetky duely medzi seniormi iba výlučne v druhej najvyššej hokejovej súťaži na Slovensku. Do extraligy nikdy nenahliadol, no berie to športovo. „Bohužiaľ, nespravím s tým nič. Situácia je taká aká je, hrám len v prvej lige. Odohral som si v nej, čo som mohol, a keď to nevyšlo, tak to nevyšlo. Keby sa v minulosti vyskytla príležitosť, bol by som určite rád. Ale už to nezmením,“ zmierene hovorí topoľčiansky kapitán.

Miloš Bystričan debutoval medzi mužmi ako 17-ročný v sezóne 2007/2008, v ktorej odohral za Topoľčany dve stretnutia. Od ďalšej sezóny bol viac vyťažený a až doposiaľ nikdy nevymenil dres svojho rodného mesta. Vnímal tak dlhodobý vývoj klubu, za ktorým sa počas rozhovoru obzrel: „Je úplne zjavné, že v Topoľčanoch nastal posun. Pamätám si, že keď sme začínali, všetko bolo na amatérskej úrovni. Trénovalo sa po večeroch, chalani chodili do roboty. Za posledných sedem až osem rokov sa klub sprofesionalizoval, s príchodom trénera Ľubomíra Hurtaja sa pohol určite dopredu,“ zhodnotil líder „žochárov“ vývoj klubu v priebehu rokov. 

„Nemali by sme mladých chalanov iba nasilu tlačiť hrať.
Svoje miesta si musia aj skutočne zastať.“

Jedna vec sa ale podľa Bystričana za tie roky nezmenila. „V Topoľčanoch vždy chodili ľudia na hokej. Nikdy sme nemali problém, žeby chodilo málo fanúšikov. Hokej je v našom meste jeden z vrcholových športov, okrem neho je na najvyššej úrovni len hádzaná, v ktorej sa hrá extraliga. Ľudia preto ani nemajú príliš na výber. A každý rok, pokiaľ máme optimálne výsledky, tak sa ľudia na štadión dostavia,“ pochválil skúsený hokejista domácich fanúšikov.

Napriek priazni voči svojmu klubu však topoľčianski fanúšikovia stále čakajú na výraznejší úspech domáceho tímu. Najvyššie sa Topoľčany umiestnili na druhom mieste, aj to ešte v rokoch 2005 a 2006. Bystričan priznal, že impulz v podobe väčšieho úspechu mestu určite chýba. „Škoda hlavne covidového ročníka, v ňom sme to mali dobre rozbehnuté. V play-off sme postúpili cez Spišskú Novú Ves, no potom ligu stopli. Škoda, lebo sme sa vtedy zišli skvelá partia a veril som, že konečne získame medailu. Ale musíme bojovať ďalej, uvidíme čo prinesie aktuálna sezóna,“ povzbudivo sa pozerá dopredu topoľčiansky rodák.

Viera v úspech Bystričana stále neopustila, hoci si je vedomý, že možnosti klubu nie sú neobmedzené. „Ak sa všetky okolnosti spolu zídu a budeme dobrá partia, ktorá ešte posilní, tak môžeme pomýšľať aj na vyššie ciele. Ale všetko je o financiách. Určite klub nemá peniaze navyše na rozhadzovanie a nemôže si dovoliť hráčov ako Žilina a spol.,“ bez okolkov priznal srdciar „žochárov“.

Vyššia kvalita extraligy znamená aj vyššiu kvality TIPOS SHL

Okrem klubovej úrovne vníma Miloš Bystričan posun aj celej súťaže: „Úroveň ligy sa veľmi zvýšila. V minulosti neexistovalo niečo také, aby v extraligovom tíme bolo šesť až sedem Kanaďanov. Všetky mužstvá sú tam profesionálne, chalani sa hokeju venujú od ráno do večera. Z extraligy dnes veľa hráčov hráva v našej lige a kvalitatívne tak išlo všetko veľmi nahor.“

Kapitán Topoľčian vníma pozitívne aj usmernenia v rámci TIPOS SHL týkajúce sa počtu legionárov a mladých hráčov. „Určite je prínosom pre mužstvo, ak cudzinec hrá prím, ale treba zapájať aj mladých hráčov, pokiaľ majú dostatočnú kvalitu. Na druhú stranu by sme nemali iba nasilu tlačiť mladých chalanov. Svoje miesta si musia aj skutočne zastať,“ prezentoval svoj názor tridsaťtriročný zadák.

Milos_Bystrican_600_zapasov

Prezident topoľčianskeho klubu Ervín Mik gratuluje Milošovi Bystričanovi k odohratiu 600 zápasov v zákadnej časti TIPOS SHL. Zdroj: Niková/HC Topoľčany

Napriek tomu, že sám vníma výrazný posun vpred celej ligy, nemal Miloš Bystričan problém úprimne priznať, že sa nevenuje naplno iba hokeju. „Pokiaľ nemáte rodinu alebo záväzky ako je napríklad hypotéka, tak hokej môžete v SHL vnímať ako zamestnanie. Veľa záleží od okolností,“ úprimne sa rozhovoril líder topoľčianskej obrany a pokračoval: „Určite existujú mužstvá, ktoré dokážu hráčov viac zaplatiť a môžu si to dovoliť, ale minimálne my v Topoľčanoch k nim nepatríme. Ja sám sa venujem ešte rodinnému podnikaniu a, samozrejme, rodine. Zatiaľ to dokážem skĺbiť, ale čím som starší, tým je regenerácia ťažšia.“

Na samý záver Miloš Bystričan poslal odkaz mladým hráčom: „Treba hlavne makať. Musia si svoje miesto zaslúžiť a na oplátku sa im za to odvďačí publikum. Keď vám fanúšikovia zatlieskajú, ten pocit je na nezaplatenie.“


Súvisiace články