Pachuť prehry prebolí, zvíťazí hrdosť na výbornú sezónu

Prešovský hokej má za sebou dve diametrálne odlišné sezóny. V tej predošlej vypadol z Tipos extraligy a nasledovalo rušné leto spojené so zmenou majiteľov. S dovtedajším vlastníkom Róbertom Ľuptákom k dohode nedošlo a partia Prešovčanov získala licenciu z Martina. Nasledovalo budovanie tímu, zisk trénera Tibora Tartaľa a nový tím Šarišanov začal veľmi rýchlo naznačovať veľké možnosti.

Základnú časť ukončili Šarišania na druhej priečke za suverénnou Žilinou a práve dva najlepšie tímy dlhodobej fázy to dotiahli aj do finále. V ňom síce Vlci „koňarov“ roztrhali v pomere 4:0, no pocit prvotného sklamania postupne strieda hrdosť na zisk strieborných medailí.

„Všetci sme si mysleli, že to bude dlhšia séria, ale bohužiaľ,“ povzdychol si útočník Dávid Kohút, ktorý nazbieral v 58 zápasoch 71 bodov za 32 gólov a 39 asistencií. Najproduktívnejší hráč Prešova a štvrtý najproduktívnejší hráč Tipos SHL zažil parádnu sezónu, no v štyroch finálových dueloch nezískal ani jediný kanadský bod. Problémy s koncovkou sužovali celý tím. „ Ak dáme za štyri zápasy dva góly, nemôžeme pomýšľať na úspech v sérii. S odstupom času si asi uvedomíme, že to bola dobrá sezóna. Bezprostredne po tom štvrtom zápase to však bolo sklamanie.“

„Celkovo by sme mali byť šťastní, pretože striebro nie je zlé. Stále je tam však tá pachuť sklamania, pretože ak sa dostanete do finále, tak chcete viac,“ priznal obranca Martin Semaňák. Ako jedným dychom doplnil, všetci v Prešove očakávali úplne iný priebeh série. „Viaceré zápasy boli tesné a mrzí hlavne ten tretí. Tam sme to mohli vyhrať. Nevzdávali sme sa, ale už to ani nešlo a šťastie bolo na ich strane. Žilina bola jednoducho pri chuti a hrala dobre.“

Podľa útočníka Juraja Milého sa séria definitívne zlomila v treťom zápase. Prešovčania ho prehrali 0:1, pričom rozhodujúci gól inkasovali z hokejky Lukáša Paukovčeka až pár minút pred koncom.

„Je mi veľmi ľúto, že sme nepotešili našich skvelých fanúšikov aspoň jedným domácim víťazstvom. Musím však zložiť klobúk pred Žilinou. Hrali naozaj výborne a postup si zaslúžili,“ priznal férovo 27-ročný prešovský odchovanec. Po prehltnutí sliny sklamania označil čerstvo skončenú sezónu za vynikajúcu. „Ak by nám pred sezónou niekto povedal, že ju ukončíme so striebrom na krkoch, tak by sme mu neverili. Mali sme tu vynikajúcu partiu a odviedli sme asi všetko, čo bolo v silách tohto tímu. Druhé miesto teda teší.“

Prešovského ducha tímu podporovali viacerí odchovanci. Návrat domov absolvoval po dlhých rokoch v zahraničí i iných slovenských kluboch Vladimír Mihalik.

„Pre mňa to bolo veľmi špeciálne,“ priznal 37-ročný trojnásobný majster Slovenska, ktorý sa stal kapitánom tímu „koňarov“. Hoci ostal postupový sen nenaplnený, na svoj tím je Mihalik hrdý. „Teší ma, že sme naplnili zimák, mesto opäť žilo hokeja a prešovský hokej čaká dobrá budúcnosť. Už striebro je úspech, ale myslím si, že máme aj na viac. Konečne je tu správne vedenie a títo ľudia sem mali prísť už dávnejšie. Majú chuť do práce a ich robota prináša výsledky. V auguste sa to skladalo na poslednú chvíľu a aj vzhľadom na to je druhé miesto krásne. Zároveň dúfam, že tie vyhliadky do budúcnosti sú ešte krajšie.“