Po rakúskom luxuse či americkej anabáze má jasný cieľ, začať sa hokejom živiť
Svoje hokejové zručnosti rozvíjal v najmodernejšom športovom centre v Európe. Akadémia neďaleko Salzburgu mu ponúkla špičkové podmienky pre hokejový rast. Mladý defenzívny hráč si ale vyskúšal okrem výchovy mládeže u našich susedov aj americkú hokejovú školu. Medzi seniormi sa snažil presadiť v Nemecku, no kariérny posun mu skomplikovalo vážne zranenie. Vrátil sa tak na Slovensko a po nevydarenom pôsobení na východe republiky oblieka dres Gladiátorov. Trnava zakončila starý rok víťazne a my sme sa po stretnutí rozprávali s Adamom Poldruhákom.
Do tretice víťazne
V Malom Ríme videli diváci dramatický súboj až do samého záveru. „Do stretnutia s Prešovom sme nastúpili v oklieštenej zostave, keďže nám chýbalo niekoľko hráčov. Navyše sa nám počas zápasu ešte zranil člen druhej formácie a v závere bol poslaný pod sprchy po bitke jeden z našich obrancov. Dohrávali sme tak už len na dve obrany, ale našťastie sme si ustrážili víťazstvo. Vypracovali sme si gólové príležitosti a čo je dôležité, dokázali sme ich premeniť, takže tri body ostali doma." Gladiátori dokázali v tejto sezóne zdolať Prešov vo všetkých zápasoch.
Sám Adam mohol v druhej tretine otvoriť skóre duelu. „Dostal som sa do úniku a snažil som sa o bekhendový blafák, ale v poslednom momente mi puk preskočil hokejku. Kvalita ľadu u nás nie je najlepšia a dosť tomu pomohla," vysvetlil s úsmevom príčinu nepremenenej šance.
Trnavčania tak dokázali odčiniť predchádzajúcu nečakanú prehru na ľade posledného tímu. „Povedal by som, že Nové Zámky zvládli po taktickej stránke duel lepšie ako my. Mali kvalitnú najmä prvú päťku, ktorá im tvorila celú hru a prakticky im vyhrala zápas. Táto formácia naskakovala na našu štvrtú lajnu a robila nám obrovské problémy." Dokopy sa postarala o päť zo šiestich gólov v sieti Trnavy.
Foto: flickr.com
V papučiach priamo na štadión
Ešte len 22-ročný obranca je odchovancom trnavského hokeja. „K hokeju som sa dostal keď som mal asi päť alebo šesť rokov. Otec ma zobral na štadión a hneď ma to chytilo. Nemáme v rodine nejakú tradíciu a vlastne nikoho, kto by hokej hrával. Začínal som tu v Trnave, ale neskôr v doraste som odišiel na sezónu do Piešťan a potom do Ružinova, keďže sme u nás nemali extraligu." Následne sa ale rozhodol rozvíjať svoj talent v zahraničí.
Mohol si tak vyskúšať, aké je to pôsobiť vo vychýrenej akadémii Salzburgu. „Do Rakúska som išiel hlavne kvôli lepším podmienkam, ktoré tam na výchovu mládeže určite majú. Akadémia funguje na vysokej úrovni a patrí k najlepším v Európe. Bolo nás tam asi desať hráčov z Česka a Slovenska a väčšinu času sme trávili spolu. Domáci Rakúšania a Nemci chodili normálne do školy, ale my sme mali svoj plán. Cez deň sme mali hodiny nemčiny a potom tam bola možnosť ísť ešte na ľad pred spoločným tréningom," priblížil režim defenzívny hráč Gladiátorov.
Rok v mládežníckej lige obliekal dres Salzburgu. „V akadémii som strávil skoro celý rok. Všetko to bolo nastavené tak, aby to do seba zapadalo a hokej sa tam robí v špičkových podmienkach. Mali sme tam komfort a na tréningy som chodil v papučiach rovno z izby. Zázemie, stravovanie aj prístup trénerov bol perfektný," pochvaľuje si Adam Poldruhák.
Amerika neponúkla perspektívu
Susedné Rakúsko po sezóne vymenil za ďalekú Ameriku. „Pre mňa bolo hlavným cieľom v Amerike naučiť sa čo najlepšie jazyk. Výchova juniorov za oceánom je tiež kvalitná, ale s Rakúskom sa to nedalo porovnať," zhodnotil urastený obranca.
Vo Western States Hockey League obliekal najprv dres Seattlu. „Sezónu som začal v slabšom tíme, ale potom ma z iného klubu požiadali, či by som nechcel ísť k nim na prestup. Bola tam možnosť zahrať si play-off v Los Angeles, takže nebolo nad čím váhať." Ročník tak dohral v tíme Long Beach Bombers.
Po osobnej stránke sa mu život v Severnej Amerike páčil. „Do školy som nechodil normálne, ale mal som individuálny študijný plán. Vyhovovala mi aj mentalita ľudí, pretože predsa len je to iný svet. Bol som sa pozrieť aj priamo na zápase NHL, čo bolo pre mňa veľkým zážitkom. Som rád, že som tam išiel, pretože mi to do života dalo zasa niečo nové," spomína na etapu za oceánom.
Na juniorské súťaže v zámorí má však svoj názor. „Podľa mňa tam nie je nejaká veľká šanca, že sa dostanete z týchto nižších súťaží do seniorského hokeja. Buď ste natoľko dobrý, že sa dostanete do NHL či AHL, alebo sa môžete chodiť biť v ligách o niekoľko úrovní nižšie." Aj preto nebolo toto pôsobisko dlhšieho charakteru.
Foto: saalebulls.com
Zranenie mu prekazilo šancu hrať v Nemecku
Záujem oňho prejavili v Prešove. „Vrátil som sa naspäť na Slovensko a naskytla sa možnosť ísť do Prešova. Vyžiadal si ma tam tréner Anton Tomko a bola tam vidina zahrať si play-off. Dopadlo to tak, že som odohral iba pár zápasov, lebo to ovplyvnili nejaké veci mimo hokeja. Tréner so mnou rátal, ale manažér nie. Chcel miesto mňa nejakého staršieho obrancu a tak som nedostal priestor." V drese Prešova si na svoje konto pripísal iba štyri štarty.
Šťastie sa rozhodol pokúšať v Nemecku. „Prišla ponuka z tímu Eispiraten Crimmitschau a chcel som to vyskúšať. Žiaľ, už v druhom zápase počas prípravy som dostal golfákom rovno na nos a musel som ísť na operáciu. Do Nemecka sa hráči doslova hrnú a hneď na moje miesto prišli ďalší. Našťastie som mal skúšobnú zmluvu a tým som bol poistený. Funguje to tak, že ak sa chcú hráča zbaviť, musia ho vyplatiť zo zmluvy a nemôžu ho len tak poslať domov." Za Pirátov tak vinou zranenia neodohral ani jeden ligový zápas.
Dokopy v tejto krajine strávil tri mesiace. „Po zranení som si pripísal nejaké štarty v druhej a potom aj tretej lige, aspoň čo mi dovolila skúšobná zmluva. Zháňali tam obrancov, no neprešiel som testami kvôli srdcu. Hráča tam považujú za zamestnanca a akékoľvek zdravotné problémy berú veľmi vážne kvôli uzatvoreným poistkám."
Pravidlá mu neumožňovali ďalší prestup a tak zamieril do rodného mesta. „Prišli aj ďalšie ponuky, ale nemohol som prekročiť oficiálny počet povolených prestupov. Počítalo sa mi do toho aj pôsobenie u Pirátov, aj keď som za nich prakticky nič neodohral. Hokejom sa chcem živiť, ale nie za každú cenu. Chcel by som sa presadiť niekde v zahraničí. Je to ťažká cesta, ale dám tomu ešte jednu šancu a uvidíme ako to vypáli," uzavrel naše rozprávanie bek Trnavy.
