Pod Stantienom zažil životnú sezónu. Ďuriš ostal oddaný Dubnici napriek záujmu zo zahraničia

Služobne patrí medzi najstarších hráčov naprieč celou TIPOS Slovenskou hokejovou ligou. Pre skúseného útočníka Olivera Ďuriša bude nadchádzajúci ročník v poradí ôsmym vo farbách Dubnice. Hoci mal fyzicky vynikajúco stavaný center medzi sezónami ponuky spoza hraníc, napokon sa rozhodol zotrvať na známej adrese. Na pôsobenie pod hlavným trénerom Romanom Stantienom má navyše veľmi príjemné spomienky. 

Oliver, niektoré kluby už odštartovali spoločné prípravy, ako je na tom Dubnica?

„Aj my už naplno zarezávame. Úvodné stretnutie sme mali v prvý augustový deň. Začali sme postupne, najskôr tréningami na suchu. Od tohto týždňa sme nabehli na pravidelný režim a po posilňovni nasleduje ľad. Je to celkom zaberačka.“ 

Vo farbách Dubnice strávite už ôsmy ročník v rade. Uvažovali ste ešte vôbec o nejakej zmene dresu? 

„Mal som dvojročnú zmluvu, ktorá po minulej sezóne skončila. Všetko bolo otvorené. Povedal som si však, že pokiaľ zotrvám na Slovensku, bude to v Dubnici, kde sme si napokon podali ruky. Bol som v kontakte aj so zahraničnými klubmi, ale nič sa nedotiahlo do úspešnej dohody.“

Dubnici sa v minulej sezóne po dvoch rokoch podarilo prebojovať do semifinále, kde ste vytrápili Žilinu. Vo všeobecnosti panuje s týmto výsledkom spokojnosť?

„Určite áno. Semifinále sme mali hrať už sezónu predtým, no Žiar famózne otočil stav série z 3:0. Predchádzajúci ročník bol vo všeobecnosti ako na hojdačke, raz dobre a potom zasa zle. Ku koncu sa to však zlepšilo. Na Topoľčany sme si verili a boli kvalitne pripravení. Za postup medzi štvoricu najlepších sme radi.“

Aké je zasa hodnotenie z individuálneho hľadiska? 

„Vekom už idú osobné štatistiky stále viac bokom, výraznejšie sa hľadí na tímový úspech, ako pomôcť mužstvu. Samozrejme, body vždy potešia, avšak nie je to o tom, že by som dookola sledoval, ako na tom v tabuľke produktivity som. Ja som bol spokojný a verím, že aj vedenie Dubnice (smiech).“ 

Ste rodákom z Považskej Bystrice, odchovancom trenčianskeho hokeja. Čím to teda je, že vám Dubnica takto prirástla k srdcu? 

„V Považskej Bystrici som sa iba narodil, odtiaľ pochádza moja rodina. Od malička som však vyrastal v Trenčíne, kde som prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Ešte počas pôsobenia v Nemecku som sa pomaličky plánoval vrátiť späť na Slovensko. Práve vtedy postúpila do druhej najvyššej súťaže Dubnica a zhodou okolností tam šiel trénovať Roman Stantien. Dostali sme sa do kontaktu a vo finále som tam zakotvil. Potom to už šlo rok za rokom. Mám to kúsok z Trenčína, kde sa venujem ďalším aktivitám popri hokeji, takže mi to vyhovuje.“ 

Viete nám prezradiť, čomu sa popri hokejovej kariére venujete? 

„V Trenčíne mám menšie fitness centrum. Mám to pod palcom organizačne a občas aj ako tréner.“

Je to smer, v ktorom by ste sa chceli pohybovať aj po konci aktívnej hráčskej kariéry?

„Šport je odvetvie, pri ktorom som rád. V tejto oblasti pôsobím celý život. Či už by to bolo niečo vo fitness oblasti alebo pri hokeji, je mi to v podstate jedno. Aktuálne som úspešne ukončil trénerskú C licenciu. Uvidíme, čo čas prinesie, no obzerám sa viacerými smermi.“

Už ste načrtli meno Roman Stantien. Ako sa tešíte na obnovenie spolupráce s týmto trénerom?

„Je to kvalitný kouč a rodák z Dubnice. Do tímu znovu prinesie oživenie. Keďže väčšina chlapcov pochádza z Považia, určite medzi nás zapadne. Verím, že to bude fungovať.“ 

Ak sa vrátime do minulosti, vy ste pod jeho vedením v Dubnici hrávali počas sezóny 2017/18. Vtedy ste pozbierali 44 kanadských bodov, čo je vaším slovenským maximom. Máte ideálne predpoklady na to zopakovať to...

„(smiech) Keby sa to podarilo minimálne zopakovať, rozhodne by som nenamietal. Budem sa snažiť robiť maximum preto, aby sa darilo mužstvu. Pokiaľ s tým budú prichádzať body, určite to človeka poteší.“ 

Je už jasné, akými ambíciami bude Dubnica disponovať?

„Kostra tímu ostáva oproti minulej sezóne prakticky nezmenená. Základ je tam teda slušný. Neviem, aké sú plány, či by ešte niekto mal prísť. Verím však, že na tom budeme podobne ako minulý rok, na dobrej úrovni. O cieľoch ešte reč nebola. Zrejme sa všetko ukáže počas nadchádzajúcich týždňov, po prípravnom období.“