Rapáč prezradil tajomstvo úspechu: Krízy pomohli k vyčisteniu kabíny, Mosnár doniesol profesionalitu

Spišská Nová Ves sa po dvanástich rokoch vráti na extraligovú mapu. Úspech klubu spred brán Slovenského raja je dôkazom toho, že úspech nemusí byť vždy iba odrazom sily peňazí, ale dosiahnuteľný je aj prostredníctvom zanietenia a srdca.

Spišiaci opustili extraligovú elitu v roku 2010 a odvtedy boli k návratu reálne blízko iba v sezóne 2014-15. Po víťazstve v základnej časti vtedy neuspeli vo finále play-off v päťzápasovej sérii proti Detve. Radosť Podpoľancov vtedy so sklamanými tvárami sledovali aj členovia aktuálneho kádra Lukáš Vartovník a František Koky, či súčasný vedúci prevádzky zimného štadióna Jozef Hrubý.

Nasledovali roky prvoligovej priemernosti a stropom bolo štvrťfinále. Vidina možnosti priameho postupu víťaza súťaže však spôsobila letnú mobilizáciu síl. Do útoku zavelil hlavne Richard Rapáč, ktorý v záujme veľkého cieľa zvesil korčule z klinca a spoločne s bratom Branislavom začali obiehať veľkých i malých sponzorov v meste. O niekoľko mesiacov neskôr nám už môže hlasom zachrípnutým z osláv odpovedať na otázky v pozícii športového manažéra nováčika Tipos extraligy pre sezónu 2021-22.

Richard, aké sú vaše pocity pár dní po dosiahnutí odvážne stanoveného cieľa?

Richard Rapáč: Stále úžasné! Môj hlas asi hovorí za všetko.  Podarilo sa nám niečo veľké a ešte stále nám nedochádza, čo sme vlastne dosiahli. Počas sezóny sme museli reagovať na množstvo situácií a vo finále sme čelili obrovskému favoritovi. Zvládli sme to v piatich zápasoch a niečo také sme asi nečakali ani my sami.

Ako prebehli oslavy v období zatvorených podnikov?

Užili sme si to poriadne. Cesta zo Žiliny nám trvala päť hodín a zastavili sme na každej pumpe. Po návrate k štadiónu niektorí z nás ani nevideli cez oči a nevedeli,  kde to vlastne sme. To prijatie zo strany fanúšikov nám však dalo rýchlu odpoveď. Bol to krásny zážitok. Vzhľadom na opatrenia sme nemohli ísť do nejakej reštaurácie a urobili sme si teda oslavu v našich VIP priestoroch na štadióne.

Váš tím prekonal počas sezóny viaceré krízy, Žilina žiadnu. Základnou časťou prešli ako valec a v play-off utrpeli prvé prehry až vo finále. Doplatili na vlastnú dominanciu?

Niečo na tom určite bude. Myslím si, že tá dominancia im viac uškodila ako pomohla. Neboli psychicky preverení po všetkých stránkach a zároveň sa dostali pod obrovský tlak. Každý ich už videl v extralige. My sme budovali káder počas celej sezóny a prešli sme si krízami. Kolektív sa dal postupne dohromady a napokon vyhral ligu ako jednoliaty tím.

Postupový cieľ ste deklarovali už počas predsezónnej tlačovky na mestskej radnici. Mali ste počas samotnej sezóny pochybnosti o možnosti jeho naplnenia?

To viete, že áno. Boli obdobia, kedy sa nám nedarilo. Miestami boli v hlave pochybnosti, ale vždy som veril, že to dokážeme vyladiť tak, aby sme mohli konkurovať Žiline, ale aj Martinu, ktorý pred play-off poriadne vyzbrojil.

Ktoré zmeny by ste teda označili za kľúčové?

Bolo tam viac dôležitých bodov. V prvej fáze museli niektorí hráči odísť, aby sa kabína vyčistila. Aby sa nehralo na vlastné tričko, ale aby každý chápal potreby tímu. Vždy som vravel, že musíme hrať za to, čo je na drese vpredu a nie vzadu. Potom sme tím posilnili, pretože inak by to nešlo. Dôležitým bodom bola trénerská výmena a pán Mosnár priniesol do klubu profesionalizmus, ktorý ešte v Spišskej Novej Vsi nebol.

Po skončení finálovej sérii ste si trochu „rýpli“ do trénera Dušana Gregora. Ako ste to mysleli?

Pána Gregora poznám a za vyslovený názor sa nehanbím. To, že trénoval Žilinu, bola pre nás výhoda a nie nevýhoda. Chlapcov dostal pod veľký tlak, ktorý tam bol aj bez toho. Určite im nepomohol ani ten dokument v televízii.

Myslíte si, že koncentráciu mužstva pod tlakom mohla narúšať všadeprítomných kamier?

Žilina mala určite výborné mužstvo, ale myslím si, že zažili tlak, aký na nich ešte nikdy predtým vytvorený nebol. Nám naopak neverili odborníci ani hokejová verejnosť už pred sériou proti Martinu. Išli sme z pozície outsidera a tá nám vyhovovala. Na ľade sme však ukázali silu svojho tímu a zdobili nás odhodlanie, srdce a bojovnosť.

Nakoľko vám komplikovala situáciu koronakríza? Ako sa to dalo zvládnuť po finančnej stránke bez príjmov zo vstupného, ale aj v situácii, kedy majú sponzori problémy s vlastným fungovaním a nieto ešte s dotovaním športových klubov?

Bolo to veľmi náročné. Vedeli sme, že ak chceme konkurovať Žiline, tak musíme tím prekopať a k tomu sme potrebovali peniaze. Veľmi nám chýbali diváci, pretože naša hala by bola určite plná. Oslovovali sme teda nových a nových partnerov a robili sme všetko preto, aby sme dokázali zaplatiť chlapcov. Stále veríme, že dôjde k nejakému odškodneniu a kompenzáciám strát.

V akej finančnej kondícii teda končíte sezónu a dokážete napríklad vyplatiť hráčom sľúbené prémie za postup?

Chlapcov sme motivovali iba tým, čo sme mali. Nie sú to teda nejaké veľkolepé prémie. O to viac ma teší, že bojovali ako jeden. Môžem skonštatovať, že sezóna je z 95 percent vykrytá a chýba nám len nejaká menšia čiastka. Hráčom ešte potrebujeme doplatiť posledný mesiac.

Tipos extraliga bude aj v tomto smere novou výzvou a rozpočet bude musieť byť vyšší. Počítate so zvýšeným záujmom sponzorov?

Hlavne očakávam pomoc zo strany mesta. Verím, že vstúpi do hokeja, pretože v tejto sezóne sme od mesta nedostali ani euro príspevku. Oceňujem aspoň snahu primátora Bečarika,  ktorý nám otváral dvere v rámci rokovaní so sponzormi.  Klobúk dole pred všetkými našimi sponzormi, ktorí nás podporili aj v ťažkej dobe. Verím, že rozbehnuté spolupráce budú pokračovať a podarí sa nám osloviť aj nových ľudí. Okrem toho samozrejme počítame s návratom divákov na tribúny a po návrate do extraligy sa dá počítať so zvýšeným záujmom.

Vieme, že je na to ešte priskoro, ale čo extraligový káder? Plánujete ho posilniť, alebo si zahrajú najvyššiu súťaž tí, ktorí ju vybojovali?

Bolo by maximálne neférové, ak by sme teraz zabránili zahrať si extraligu chlapcom, ktorí si ju vybojovali. Tých 80 percent mužstva teda ostane pohromade. Radi by sme to doplnili odchovancami Spišskej Novej Vsi, ktorí momentálne pôsobia inde. Nechceme ísť nejakou zahraničnou cestou. Všetko nám potom ukáže samotná sezóna. Výsledky nám dajú odpoveď na to, či títo chlapci na extraligu majú, alebo to bude chcieť nejaké zmeny. Určite však nechceme hrať nejakú doplnkovú rolu. Nechceme byť na dne ako Liptovský Mikuláš, ale našim cieľom bude útok na play-off.

Čo vy osobne? Predpokladáme, že ste to všetko nerobili preto, aby ste teraz opäť zavesili korčule na klinec...

Práve sa na mňa pozrela veľmi krivo moja manželka. Ona najlepšie vie, aká namáhavá je tá práca okolo toho. Na 90 percent už teda hrať nebudem. Tá náročnosť na extraligovej úrovni bude taká veľká, že už asi nebudem mať čas a energiu k pokračovaniu hráčskej kariéry. Iste, mrzí ma to, ale teraz musím zabrať mimo ľadu. Potrebujeme poskladať extraligový tím a vytvoriť mu extraligové podmienky. My tam totiž naozaj nechceme byť iba do počtu, ale svojich fanúšikov chceme baviť dobrým hokejom.

Nevykorčuľujete na ľad ani v prípade otváracieho zápasu sezóny proti Popradu, Slovanu či Košiciam?

Uvidíme, nechám to ešte otvorené. Je tu však veľká pravdepodobnosť, že už hrať nebudem.

Na záver sa opýtame na vášho brata Braňa. Podpichli ste ho, že jeden pohár je už doma a teraz je na ťahu on?

Samozrejme! Bola taká myšlienka, že by sme sa stretli v lete na chate s pohármi za prvenstvá v extralige i SHL. Po včerajšej prehre to budú mať veľmi ťažké, ale je to extrémne vyrovnaná séria a ja bratovi verím. Slovanu preto držím palce a verím, že to ešte proti Zvolenu otočia.