Sezóna extrémov. Ešte stále to mrzí, vraví o štvrťfinálovom konci Magdolen

Po hodoch v základnej časti prišlo v play-off bolenie brucha. Hokejisti HK Žiar nad Hronom obsadili v práve sa končiacom ročníku TIPOS Slovenskej hokejovej ligy konečné piate miesto. Pred sezónou by takéto umiestnenie pravdepodobne brali, veď hlavným cieľom bolo pohybovať sa v tabuľke do šiesteho miesta.

No po historickej základnej časti, počas ktorej si zlepšovali vlastné maximá, je koniec vo štvrťfinále play-off pre realizačný tím a hráčov sklamaním. Priznáva to aj Martin Magdolen. Miestny rodák, ktorý výrazným spôsobom vylepšil svoje doteraz najlepšie štatistiky, nosil po odchode Viktora Fekiača do Zvolena na drese kapitánske "céčko". V rozhovore nám prezradil svoj pohľad na uplynulú sezónu, ale aj o sklamaní zo štvrťfinálového konca.

Martin, ako by ste s odstupom času zhodnotili sezónu?
„Sezónu hodnotím najskôr veľmi dobre a potom veľmi zle. Je to taká sezóna extrémov. Najskôr extrémne dobrá základná časť a potom play-off, ktoré nám nevyšlo.“

Základná časť vášmu tímu vyšla nad mieru. Historické druhé miesto, zisk viac ako 100 bodov. To sú méty, o ktorých sa mnohým ani nesnívalo. Veď maximom bolo doteraz ôsme miesto spred roka. Čím si vysvetľujete takúto skvelú fazónu?
„V základnej časti to bolo niečo neskutočné. Počas celej sezóny sme dokazovali, že druhé miesto je úplne zaslúžené. Veľa z nás možno taký scenár ani nečakalo, ale dúfali a verili sme v to. Čím viac sme mali odohraných zápasov, tým to bolo reálnejšie. Podarilo sa nám skončiť druhí a keď sa pozerám iba na základnú časť, je to krásny úspech.“

No v play-off prišlo sklamanie. Koniec vo štvrťfinále proti Považskej Bystrici, ktorá mala v nohách päťzápasovú kvalifikačnú sériu. Čo rozhodlo v týchto zápasoch?
„V play-off to bolo o detailoch, čo Považská zvládla lepšie. Nemyslím si, že tie zápasy sme odohrali zle, dali sme do toho všetko. Jediný zápas, ktorý nám úplne nevyšiel, bol štvrtý v sérii na ľade súpera. Bohužiaľ, nevyšlo to. Tie zápasy boli o jednom góle, resp. jednom momente, chybe, ktorá rozhodla. Nás to doteraz veľmi mrzí, lebo sme si verili. No Považská Bystrica bola na nás veľmi dobre pripravená.“

V minulých ročníkoch ste často striedali dlhé víťazné série s krízami. Prišla na vás jediná kríza tento rok práve v play-off?
„To, čo sa deje každému tímu v nejakej časti sezóny, že naň padne deka, nám sa to stalo v play-off, čo je najhorší možný scenár. Nevedeli sme si s tým poradiť. Mali sme stále veľa šancí na gól, ale niektoré situácie sme nezvládli tak, ako sme mali. Je to veľká škoda, ale nemôžem povedať, že by niekto niečo odflákol. Každý šiel naplno, ale bolo to o tých rozhodnutiach na ľade.“

Môže byť dôvodom neúspešného play-off aj maródka vo Zvolene? V závere sezóny sa pod Pustým hradom nastálo usadili Kobolka, Fekiač, Šramaty, Lunter, Suľovský...
„V rôznych zápasoch sme dokázali, že vieme hrať aj bez chalanov, ktorí šli do Zvolena. Boli to chalani, ktorí v našom tíme boli väčšiu časť sezóny. Je jasné, že nám chýbali, ale na toto sa nemôžeme vyhovárať. Všade v športe to tak funguje, niekomu to pomôže a niekto na to doplatí. Mohli sme to zvládnuť aj bez nich, stále sme mali dostatočnú silu a veľmi dobrý tím. Už sa nad tým netreba zamýšľať. Možno by sme prehrali aj s nimi.“

Predpokladám, že po poslednom zápase ste mali ešte nejaké stretnutie s vedením a rozlúčku so sezónou. Ako to prebiehalo?
„Hneď cez víkend sme mali posedenie s vedením, kde sme si povedali nejaké zhodnotenie sezóny a nateraz sme sa rozlúčili. Určite sa s chalanmi vidíme v živote alebo v hokeji, ale nie všetci sa opäť stretneme v jednom tíme.“

Vráťme sa ešte k celkovému hodnoteniu. Konečné piate miesto nie je žiadna tragédia. Veď okrem historického semifinále pred dvoma rokmi je to vaše najlepšie umiestnenie v SHL. Možno z tohto pohľadu hovoriť o úspešnom ročníku?
„Keby sme si pred sezónou povedali, že skončíme piati, asi by sme to brali. No keď už bola cesta vydláždená tak, ako bola a do play-off sme šli z druhého miesta, človeka to mrzí. Teraz sa nám to už máli, nemôžeme sa s tým uspokojiť. Sklamanie po poslednom zápase bolo veľké. Niektorí sme si aj poplakali, to k športu patrí. Tak to bohužiaľ chodí.“

Ako by ste zhodnotili sezónu z osobného hľadiska? Vaše doterajšie bodové maximum bolo 33 bodov. Teraz ste si ho vylepšili na 46 bodov a zbierali ste takmer bod na zápas. Ste spokojný so svojimi výkonmi?
„Dostával som veľa príležitostí, hral som oslabenia, presilovky a trénerom som za to vďačný. Teší ma, že sa mi ako-tak podarilo odvďačiť im za dôveru. No stále si myslím, že to mohlo byť lepšie. Mal som veľa šancí a situácií, ktoré mohli skončiť gólovo a neskončili. Do určite miery som vďačný, že som mal produktívnu sezónu, ale som typ človeka, ktorý nikdy nie je spokojný. Vždy si poviem, že mohlo to byť aj lepšie. A aj to malo byť lepšie. Verím, že nasledujúci ročník bude z tohto pohľadu ešte vydarenejší.“

Po tom, čo sa kapitán Viktor Fekiač definitívne usadil vo Zvolene, ste dokonca nosili kapitánske "céčko". Pre miestneho rodáka to musí byť veľká vec, súhlasíte?
„Bola to pre mňa veľká česť a zároveň aj veľké prekvapenie, keď s tým za mnou prišiel vedúci mužstva Stanko Puťoš s Jožkom Stümpelom. To len potvrdzuje to, čo som už povedal. Tréneri mi verili až natoľko, že zo mňa spravili kapitána. Veľmi si to cením.“

Miernym sklamaním môže byť návštevnosť na vašom štadióne. Po skvelej základnej časti bolo v troch zápasoch play-off maximom 741 divákov. Prečo ľudia neprišli úspešný tím podporiť vo väčšom počte?
„Je pravda, že ľudí by mohlo byť viac. Stále si spomínam na časy, keď chodilo na štadión dvetisíc ľudí v druhej lige. Dúfam, že sa to ešte niekedy zopakuje. Samozrejme, som vďačný za ľudí, ktorí chodia na hokej. Verím však, že ich bude čoraz viac pribúdať u nás, ale aj na všetkých štadiónoch, nech si ľudia nájdu opäť cestu k hokeju.“

Na záver, ako vyzerá vaša hokejová budúcnosť? Je už vyriešená?
„V tejto chvíli je v tomto smere ešte všetko otvorené. Mám nejaké ponuky, ale čas ukáže. Ešte to nie je jasné, takže sa k tomu nechcem predčasne vyjadrovať.“