Šiel to skúsiť po zranení, odtrhol sa z reťaze. Problémy budem mať do konca života, priznáva Gašpar

Hoci základná časť hokejovej sezóny sa pomaly blíži do svojej polovice, on uplynulý týždeň zažil len svoju premiéru. Útočník Rastislav Gašpar sa napriek problémom s platničkami konečne dočkal súťažného štartu. Nie však v drese rodnej Banskej Bystrice, kde pôsobil v uplynulých dvoch rokoch. Práve na dlhodobé zranenie reagovali v klube angažovaním hráča, ktorý obsadil Gašparovu pozíciu. Preto sa po vzájomnej dohode ich cesty rozišli.

Situáciu okamžite využili v Žiari nad Hronom. Krídelníka s viac ako 400 extraligovými štartami angažovali na dva zápasy. V jednom tíme sa tak stretol s mladším bratom Nicolasom. No zrejme ani sám netušil, ako tieto dva duely vypália. Žiarčania zvíťazili nad Detvou i v priamom súboji o tretiu priečku v Humennom. A Rasťo v nich získal 7 bodov za jeden gól a 6 asistencií. K tomu pridal 5 plusových bodov. Niet divu, že sa stal Hráčom týždňa Slovenskej hokejovej ligy. Spokojnosť so svojím „záťažovým testom“ neskrýval ani sám.

Rasťo, po konci v Banskej Bystrici ste sa rozhodli nastúpiť do zápasov SHL za Žiar. Ako sa zrodilo toto spojenie?
„Konečne si môžem zahrať s Nikom v jednom mužstve. Naposledy sa nám to podarilo ešte v juniorke. V Žiari som bol aktuálne na dva zápasy, ktoré podľa pravidiel môžem odohrať bez zmluvy. Bola by škoda nevyužiť ich a neťuknúť si s bratom. Viac-menej som chcel otestovať svoj chrbát, ako na tom som.“

Vaše výkony a štatistiky hovoria jasnou rečou. Ste spokojný s tým, čo ste predviedli?
„Áno, išlo mi o to, ako sa budem cítiť. Vedel som, že hokej som hrať nezabudol. Dostal som sa do toho veľmi rýchlo, hneď v prvej tretine. Cítil som však trochu výpadok zápasovej praxe. Predsa len, zápas je niečo iné ako tréning.“

Naznačili ste, že vašou motiváciou bolo zahrať si s bratom. V stredu ste sa však nenastúpili v jednom útoku. Až v piatok ste mu prihrávali na dva góly...
„Bolo to skutočne veľké lákadlo a hlavná motivácia zahrať si spolu. No neboli sme v jednej päťke a navyše, Niko sa v druhej tretine pobil a v zápase dohral. V piatok sme si to vynahradili.“

Ako ste sa cítili na ľade vzhľadom na vaše problémy a herný výpadok?
„Od začiatku sezóny som nehral ani jeden zápas, ale kondične som sa cítil dobre, pretože som trénoval celý čas aj s tou bolesťou, ktorú mám. Preto som si užil, že môžem po takej dlhej dobe konečne hrať.“

Vravíte, že napriek bolestiam ste trénovali. Nebojíte sa, že sa vaše problémy zhoršia?
„Tie problémy už budem mať do konca života. Ale bol som v kontakte s chalanmi, ktorí mali tie isté problémy. Chcel som sa poradiť, ako a čo robili, aby sa to zlepšilo. Povedali mi, že musím vydržať a cvičiť a určite príde zlepšenie, len sa nedá povedať, kedy presne to bude. No musím rátať aj s tým, že sa to zlepšiť nemusí. Ja však stále verím, že sa to zlepší, pretože na tom robím a makám každý deň.“

Tie problémy však zrejme neprišli odrazu. Ako dlho vás to trápi?
„Prvýkrát sa mi to objavilo, keď som mal dvadsať rokov. Vtedy som na tom popracoval, mal som cviky, ktoré mi to celé ustálili. Až do tohto leta, kedy to prišlo do bodu, kedy sa už nedalo.“

Predchádzajúce týždne a mesiace museli byť pre vás skutočne náročné. Cítite aspoň mierne zlepšenie?
„Bolo to ťažké a stále to je náročné obdobie, pretože nikdy neviete, kedy to bude lepšie. No postupne som na tom pracoval a keď sa dnes pozriem na to, kde som bol pred dvoma mesiacmi a kde som teraz, je tam veľké zlepšenie.“

V Žiari ste boli zatiaľ len na dva zápasy. Je už rozhodnuté, kde budete pôsobiť, alebo ešte čakáte na ponuky?
„Mám nejaké ponuky, ale musím brať do úvahy všetky veci, ktoré ma obmedzujú. Všetko sa uvidí v najbližších dňoch, pretože zápasy mi už veľmi chýbali.“

V októbri ste oslávili tridsiatku, ku ktorej vám dodatočne blahoželáme. Aké máte svoje najbližšie hokejové ciele?
„Ďakujem pekne. Je to síce hokejovo najlepší vek, ale môj cieľ je byť zdravý. Keď budem zdravý, budem si môcť užívať hokej a baviť ľudí svojimi výkonmi, gólmi a prihrávkami.“