Vek je len číslo, dokazuje Novák. Playstation vám ku kariére nepomôže, odkazuje mladým

Pri pohľade na výkony a štatistiky niektorých hokejistov môžeme povedať, že s vekom zrejú ako víno. Jasným dôkazom tohto tvrdenia je aj obranca Michal Novák. Na krku má už štyri krížiky, no svojou dôležitosťou pre tím a výbornou produktivitou neprestáva udivovať.

Aj vďaka svojmu kapitánovi kráčajú Levice k záchrane v TIPOS Slovenskej hokejovej lige. V minulom týždni zvíťazili hokejisti z centra Tekova v oboch dueloch. Pilier defenzívy sa na úspechoch svojho tímu podieľal tromi bodmi. Zaslúžene sa stal Hráčom týždňa SHL. Pri tejto príležitosti nám ochotne poskytol rozhovor.

Michal, máte za sebou úspešný týždeň, vyhrali ste nad rezervou Slovana aj Žiarom nad Hronom. S tým určite vládne spokojnosť, však?
„Sme spokojní. Pred zápasom v Bratislave sme si dali nejaký cieľ na najbližšie obdobie a ten zatiaľ plníme na sto percent.“

Na šesťbodovom úlovku ste sa podieľali tromi bodmi a stali ste sa Hráčom týždňa TIPOS SHL.
„Vážim si každé ocenenie. So svojimi výkonmi som nebol spokojný, ale zhodil som päť kíl, lepšie sa hýbem a celkovo mi to prospelo. Vďaka tomu pomáham tímu, čo je super.“

Proti Žiaru nad Hronom sa dlhšie nehralo. Po narazení na mantinel zostal nehybne ležať Martin Volko a keďže bol ošetrovaný a prevezený do nemocnice s otrasom mozgu a narazeným stehenným svalom, čakalo sa na lekára. Čo ste v tom čase prežívali?
„Popravde, veľmi som sa o neho bál, lebo som zažil podobnú situáciu. Vtedy sme priamo na ľade oživovali Luhového z Dubnice a mal som veľký strach. Teraz mi niečo podobné prebehlo hlavou, keď som videl, že Martin je na ľade v bezvedomí. Nebolo mu vidno zreničky, len bielka. Našťastie, je v poriadku, my sme sa otriasli a vyhrali sme to aj pre neho.“

Aktuálne ste na predposlednom mieste tabuľky s dvanásťbodovým náskokom na Brezno, ktoré má ale zápas k dobru. Pripúšťate si ešte boj o záchranu, alebo sa pozeráte smerom hore?
„Samozrejme, jedným očkom sledujeme aj Brezno, ktoré začalo vyhrávať. My však poškuľujeme po predkole play-off a keď zdoláme osemnástku, tak sa dostaneme pred Topoľčany aj Žiar. Je to tesné a preto treba ďalej bodovať.“

Po celkom solídnom úvode sezóny sú Levice opäť namočené v boji o záchranu. Čím to je, že ste nedokázali stabilizovať svoje výkony?
„Nie je to jednoduché. My sme jeden zápas v silnej zostave a ďalší v slabej. Záleží na tom, koho nám pošle Nitra. Celé toto farmárčenie je na úkor kolísavých výkonov. Ja s tým nesúhlasím, ale nič nenarobím. Myslím si, že keby nám posielali hráčov častejšie, pomohlo by to nám, ale aj im vyhrať sa.“

Čo hovoríte na to, že sa tento rok nehrá baráž? Viacero klubov bolo proti, ale zdá sa, že to na atraktivite súťaže jednoznačne pridalo.
„Ja som bol vždy za priamy postup aj zostup. Tak to má byť, potom to nestráca na atraktivite a všetky ligy a kluby majú motiváciu. Príde mi smiešne, že tímy, ktoré postúpili priamo, sú teraz proti vypadávaniu.“

Vráťme sa späť do leta. Po viac ako dvoch rokoch ste vymenili Topoľčany opäť za Levice. Ako k tomu prišlo? Mali ste aj iné možnosti?
„Mal som veľa možností, bol som najproduktívnejší obranca ligy a bol som aj v ALL Stars výbere súťaže. Popravde, nechcel som ísť preč z Topoľčian, no udiali sa nejaké nedorozumenia. Nakoniec mne i klubu bolo ľúto, že som tam nezostal. Do Levíc som prišiel preto, lebo je to blízko Nitry a keďže sa venujem aj trénovaniu, potreboval som to mať na skok. Tímu som chcel pomôcť k lepšiemu umiestneniu a celkom ma mrzí, že sme tam, kde sme. Myslel som si, že spolupráca s Nitrou bude na lepšej úrovni.“

Vieme o vás, že ste si našli uplatnenie aj mimo hokeja. Môžete nám upresniť, čomu sa venujete?
„Robím kondičného trénera, baví ma box, kickbox, MMA. Špecializujem sa na zlepšovanie individuálnych herných činností mladých hokejistov a prevenciu voči zraneniam. Keby ma niekto takto viedol v mladosti, asi by som bol inde. Mám hokejovú trénerskú A-licenciu, študoval som na Fakulte telesnej výchovy a športu na Komenského univerzite v Bratislave. Ale snažím sa zlepšovať a učiť sa sám ešte viac.“

Minulý rok ste oslávili štyridsiatku. Pomysleli ste už aj na to, že by ste zavesili korčule na klinec, alebo plánujete napodobniť Jaromíra Jágra?
„Jarda je kráľ a ja ho žeriem. Skúsim ho prekonať... Ale teraz vážne. Ja sa necítim na svoj vek, nelimitujú ma zranenia, makám na sebe aj mimo tréningov. Dávam si pozor na stravu, neviem mať deň voľno, po hokejovom tréningu sa ponáhľam na ďalšie. A popritom, ako predcvičujem ľuďom, často posilňujem aj s nimi. Udržuje ma to v dobrej kondícii a preto sa nesmierne teším na každý zápas. Momentálne mám lepšiu kondičku ako v mladosti. Keď mi niekto povie, že som starý a pomalý, odpoviem mu, že nie som pomalší ako v minulosti, lebo ja som rýchly nikdy nebol. Ja to hrám proste inak.“

Uvidíme vás aj v budúcej sezóne v drese Levíc?
„Ťažko povedať, veľmi ma štve, kde sa nachádzame v tabuľke. Popravde, ak mám byť úprimný, už som chcel v Leviciach skončiť. Štvali ma niektoré veci, či už spolupráca s Nitrou, alebo kvalita tímu. Nakoniec sme si s manažérkou vysvetlili niektoré veci. Lebo na druhú stranu, aj ja chápem, že v dnešnej dobe nie je ľahké robiť hokej. A keď vyhráme a vidím takýto kolektívny výkon a nie len sólovanie nemenovaných, tak ma to aj baví.“

Čo by ste poradili mladým hokejistom, ktorí sa chcú presadiť v profesionálnom hokeji?
„Že playstation ich nikam neposunie a keď nebudú na sebe makať aj mimo tréningových jednotiek, tak im nepomôže ani to, že sú v nejakom výbere alebo v mládežníckej reprezentácii. Lebo to absolútne neznamená, že sa budú hokejom aj živiť. Takýchto reprezentantov som za svoju kariéru zažil veľa a teraz vstávajú do fabriky na šiestu ráno.“