Zdravotná prehliadka mu možno zachránila život, Saliji: Nevedel som oddychovať, teraz už musím

Koniec hokejovej kariéry vo veku 37 rokov nie je ničím nezvyčajným. Nie každá rozlúčka je však vopred naplánovaná. Svoje o tom vie aj Samir Saliji, ktorý musel zavesiť korčule na klinec zo dňa na deň. Stopku mu vystavila zdravotná prehliadka v športovom centre. Najdôležitejšie zo všetkého je však zdravie. Tento hokejový príbeh napísal šťastný koniec. Sám rodák z Nitry vie, že to tak nemuselo byť.

Fyzické testy absolvoval so všetkými spoluhráčmi z Levíc. „Prvotný impulz nastal, keď tréner Gregor prišiel do Levíc a zaujímal sa o to, ako sme na tom fyzicky. Chcel, aby sme všetci absolvovali kontrolu u športového lekára. Do toho prišlo to, čo sa stalo Borisovi Sádeckému,“ rozhovoril sa na úvod Saliji.

Vyšetrenia odhalili problémy

V klube nezaháľali a hľadali možnosti, ako želanie lodivoda splniť. „Vybavili prehliadku u pána doktora Sylvestra v športovom centre pri Banskej Bystrici. Chodili sme tam po skupinkách, ja som bol hneď v prvej koncom novembra. Celý fyzický test som zvládol úplne v pohode a bol som jeden z najlepších z tímu.“

Nič teda nenasvedčovalo tomu, že by niekdajší mládežnícky reprezentant Slovenska nemohol ďalej športovať. „Zavolal si ma ale doktor, že niečo nie je v poriadku na EKG, a kým nespravíme ďalšiu kontrolu, nepodpíše sa pod to, aby som mohol hrať,“ pokračuje Saliji.

„V Nitre som si vybavil všetky potrebné kontroly a bol som na magnetickej rezonancii, aby sme vedeli, v akom stave je moje srdce. Fyzicky bolo dobré, ale spomalená odozva nasvedčovala tomu, že niečo nesedí. Päť dní som mal aj monitorovací holter. Zistilo sa, že ľavá srdcová komora nie je v poriadku, sú na nej zhrubnuté steny a o niekoľko milisekúnd je oneskorená reakcia srdca. Záver bol taký, že mi ďalej nemôžu odporučiť vrcholový šport,“ opisuje postupnosť zisťovania diagnózy.

Ako ďalej rozvíja, problémy so srdcom by ho nemali v bežnom živote vôbec limitovať. „Potrebujem si dorobiť nejaké vyšetrenia, ale liečba, ktorú mi chcel doktor nasadiť, zatiaľ nie je potrebná. Nebudem brať ani lieky na srdce. Akurát sa nemôžem príliš športovo prepínať. Mám povolené ľahké kardio, ísť si zacvičiť do fitnes centra a podobne,“ odhaľuje Saliji.

Samir Saliji

Samir Saliji odohral posledné dve sezóny v levickom drese. Zdroj: Mário Bóna

Nevedel oddychovať, teraz už musí

Podobné kontroly, ako tá, ktorá odhalila jeho problémy, vraj nie sú stále celkom bežné. „Ako mládežníci sme k športovému lekárovi chodili každý rok. U mužov tomu tak nebolo. Robili sa skôr kondičné vstupné testy zväčša na začiatku letnej prípravy alebo výstupné testy.“

„Takýto typ kontroly si naposledy pamätám ešte v prvom projekte Lev Poprad, ktorý hneď v to leto skončil a až následne o rok sa hrala v Poprade KHL. Neviem, ako je to v extralige v súčasnosti, možno to niektoré kluby robia, možno nie. Teraz si to vyžiadal tréner Gregor a dopadlo to takto. Som ale rád, že sa na to prišlo a nestalo sa nič horšie a v bežnom živote môžem ďalej normálne fungovať,“ priznáva.

Hoci nad koncom kariéry ešte neuvažoval, prijať takéto rozhodnutie, vzhľadom k okolnostiam, nebolo náročné. „Mám manželku, osemročného a dvojmesačného syna. V mojom prípade nemalo žiadny zmysel niečo riskovať. Fyzicky som sa cítil super, bol so schopný odohrať možno ďalšie 3-4 sezóny. Z tohto pohľadu to trošku zamrzelo, že zrazu prišla stopka. Mám však za sebou dvadsať rokov profesionálnej kariéry a nepotrebujem si nič dokazovať. Neberiem to tragicky, nastala ďalšia etapa života.“

Razom si tak musí zvykať na to, že sa nemôže pre istotu príliš preťažovať. „Nedokázal som nič nerobiť, vždy som robil niečo navyše. Aj manželka sa smiala, že ešte aj na svadobnej ceste som chodil ráno behať popri pláži. Nevedel som oddychovať, teraz už oddychovať musím,“ hovorí odchovanec „corgoňov“.

Zdravotná prehliadka môže zachrániť život

Následne apeluje na všetkých športovcov. „Prevencia je dôležitá a môj prípad to potvrdzuje. Naozaj som asi desať rokov nebol na poriadnej kontrole. Fyzicky som sa cítil úplne super a nič nenasvedčovalo tomu, že by som mal nejaké ťažkosti a už vôbec nie niečo so srdcom. A špeciálne v tejto dobe. Veľa ľudí si prešlo koronavírusom a nik nevie, čo to spôsobí s telom.“

„Vo vlastnom záujme by sa mal dať každý poriadne skontrolovať. Mne táto kontrola skutočne môže zachrániť život. Nik nevie, či by sa to skončilo tragicky, alebo nie, ale v športovom svete vidíme, koľko športovcov zomiera aj v mladom veku. Treba sa o seba starať a už pri malých komplikáciách sa dať poriadne vyšetriť,“ upozorňuje na dôležitosť prevencie Saliji.

Keďže sa už nejaký čas venuje aj trénovaniu, z hokeja sa určite nadobro len tak nevytratí. „Druhý rok trénujem tretiakov a štvrtákov v Nitre. Do tejto kategórie patrí aj môj starší syn. Venujem sa deťom a som prihlásený aj na trénerskú B-licenciu. Aj v tejto oblasti sa chcem posúvať vyššie. Dokonca som chodieval aj na levické zápasy na striedačku. To je tiež pre mňa veľká škola, niečo sa naučiť od trénerov Gregora a Šimka. Chcem sa teraz uberať týmto smerom,“ odhaľuje svoje nové možnosti.

Samir Saliji

V slovenskej Extralige pôsobil v dresoch Nitry, Piešťan, Trenčína a Žiliny. Zdroj: Jäzva

Po extralige si vyskúšal zahraničie

Po konci kariéry je čas aj na bilancovanie. Aká spomienka spätá s hokejom mu ako prvá utkvela v pamäti? „Prvý moment, na ktorý si spomeniem, je ten, keď ma z dorastu vytiahli rovno do prvého tímu. Pár zápasov som bol ako náhradník, ale potom mi nebohý tréner Žiška v polke zápasu povedal, že sa mám rozcvičiť, lebo pôjdem hrať. Hneď v prvom zápase sa mi podarilo streliť gól,“ vracia sa v myšlienkach na samý začiatok.

V extralige si na svoje konto pripísal viac ako 600 štartov. Pôsobenie v každom jednom klube si užíval. „Bolo toho veľa, v Nitre, v Trenčíne, v Piešťanoch, na všetko spomínam v dobrom. Možno pri troche šťastia som mohol hrať aj v zahraničí, ale vždy to na niečom stroskotalo. Myslím si, že moja kariéra bola fajn. Len ma trochu mrzí, že ma moja rodina už neuvidí hrať. Inak som však spokojný,“ bilancuje Saliji.

Zahraničie si predsa len vyskúšal. V rokoch 2016 až 2020 pôsobil jednu sezónu v Belehrade, rodnom meste otca, a tri vo francúzskom Neuilly-sur-Marne. „V Belehrade bolo super, z detstva som mesto poznal a aj vízia klubu bola dobrá. Pár rokov chceli hrať MOL ligu a potom sa prihlásiť do súčasnej IceHL. No už po jednej sezóne to tam stroskotalo. Hráči podpísali rýchlo zmluvy so srbskými klubmi a tím nemal dostatok domácich hráčov. Preto ten projekt rýchlo padol.“

„Vo Francúzsku bolo výborne. Bol som blízko Paríža, ale bohužiaľ, bez rodiny. Chodili za mnou len počas prázdnin, vždy sme si to tam užili naplno. Dokonca sme tam boli aj v lete na dovolenke. Keď sa začal šíriť Covid, rýchlo som odtiaľ smeroval domov, na Slovensku sa už aj zavreli letiská. Bola to taká akčná scéna. Potom som si povedal, že chcem zostať doma pri rodine a bez nich už nikam nejdem,“ dopĺňa spomienky zo záveru kariéry.

Samir Saliji

Samir Saliji je odchovancom nitrianskeho hokeja. Zdroj: Jäzva

Hokej sa hrá pre fanúšikov

Fanúšikovia vo všetkých kluboch si vždy cenili jeho bojovnosť na ľade, ale aj ústretovosť a úprimnosť mimo neho. „Hokej sa hrá pre fanúšikov. Aj teraz, keď nechodili na štadióny, nebolo to ono, nikomu sa nehrá dobre. My sme sa vždy snažili baviť ľudí hrou a vychádzať s nimi čo najlepšie. V Trenčíne to bolo o to špeciálnejšie, že sme tam mali kamaráta, ktorý bol vedúcim fanklubu. Stretávali sme sa aj mimo zimný štadión. Fanúšikovia žili s tímom ako jedna rodina. V Nitre nás skvelí fanúšikovia hnali vždy dopredu.“

Pomyselnú bodku na konci životopisu aktívneho hráča podčiarkli dve neúplné sezóny v Leviciach. „Tešil som sa na sezónu. Bol som tu aj minulý rok a bolo vidieť snahu o napredovanie. Úvod ročníka nám nevyšiel, s príchodom trénera Gregora sme sa však začali zdvíhať a body po troške pribúdajú. Je tam super partia chalanov, ktorí chcú pracovať. Škoda, že im už nemôžem pomôcť na ľade,“ uzatvára spomienkové rozprávanie Saliji.

Na záver pridáva radu pre mladých hokejistov. Čo by urobil inak, keby bol teraz v ich veku? „Asi by som na sebe pracoval ešte viac, aby som to dotiahol ešte niekde ďalej. Určite by som bral rady starších spoluhráčov vážnejšie. Takúto chybu možno robia aj terajší mladí hokejisti, ale každý si tým musí prejsť a mať to v hlave nejako nastavené,“ zakončil rozhovor Samir Saliji.