Zemplínsku kapitolu vníma ako krátkodobú výpomoc. Láska k vínu a syrom ešte nevyprchala

Z posledných šiestich zápasov vyhrali päť a z dna tabuľky sa razom vyšvihli už na deviatu pozíciu. Hokejisti Steel Team Trebišov zažívajú mimoriadne vydarené predvianočné obdobie a na obzore je už nečakaná výzva menom elitná šestka.

„V šatni sme si niečo povedali a počas uplynulých dvoch týždňov sme potrénovali veci, na ktorých bazírujeme. Výsledky sa dostavili, ale stále to nie je stopercentné,“ komentuje výrazné zlepšenie Zemplínčanov tréner Daniel Sedlák. „Je to proces a chlapci sa ešte na ľade miestami pozabudnú a nerobia všetko tak, ako si želáme. Myslím si, že potrvá ešte pár týždňov a potom už budú hrať všetci na sto percent tak, ako si predstavujeme.“

Nováčikovi SHL sa podarilo stabilizovať káder a výrazné skúsenosti dodali aj príchody ostrieľaných asistentov Miroslava Ihnačáka a práve Daniela Sedláka. Spoločne s hlavným trénerom Dušanom Kobeľom vytvorili zohraté trio, ktoré predstavuje zmes mladíckeho progresu, skúseností a rešpektu.

„Funguje to dobre a je to tímová práca. Každý z nás niečo povie a s Mirom Ihnačákom sme priniesli nejaké nové pohľady. Dušan pozná mužstvo najlepšie a neberieme to tak, že je tu nejaká hierarchia. Snažíme sa pracovať spoločne,“ vysvetľuje fungovanie trénerského triumvirátu Sedlák. „Dušan sa stará viac o obrancov, Miro o útočníkov a takú záverečnú reč mávam ja. Podstatné je, že to zatiaľ funguje a uvidíme, ako to pôjde ďalej.“

Dokonale pozná francúzsky hokej

Paradoxom je, že hoci má 52-ročný Sedlák bohaté trénerské skúsenosti, na Slovensku ho poznajú iba fundovaní priaznivci hokeja. Dvojnásobný extraligový šampión s HC Košice totiž zamieril v roku 1998 do Budapešti a od úvodu tisícročia pôsobil výlučne vo Francúzsku. Najskôr ako hráč, neskôr viedol v pozícii trénera Villard de Lans, Briancon, ale aj francúzsku reprezentáciu do 18 rokov. 

„Vo Francúzsku neboli momentálne voľné pozície a vo svojom predchádzajúcom klube som už vzhľadom na dané okolnosti pokračovať nechcel. Na podnet jedného z prezidentov hokejových klubov z východu sa objavila ponuka z Trebišova, a tak som prišiel vypomôcť,“ poodhalil pozadie nečakaného návratu Sedlák.

Pôsobenie v SHL však vníma skôr ako výpomoc, než začiatok dlhšej kapitoly na rodnej hrude. „Vo Francúzsku pôsobím veľmi dlho, poznám tamojšiu mentalitu aj hráčov. Mám tam zázemie, kontakty a raz sa tam určíte vrátim. Teraz sa venujem trebišovskej misii a keď sa nám ju podarí úspešne zrealizovať, tak príde môj čas na návrat pod Alpy. Možno sa tak stane o mesiac, možno o dva. Som tam ako doma a tam je aj moja rodina. Tu na Slovensku som teraz paradoxne sám.“

Vo Francúzsku odohral posledných jedenásť rokov aktívnej kariéry a následne tam trinásť rokov zastával trénerské pozície. Čím si ho táto krajina získala tak, že v nej prežil takmer polovicu života?

„Víno a syry,“ odpovedá s úsmevom. „Ale nie, ja som si tam jednoducho zvykol a francúzsky hokej poznám dokonale. Keď máte prehľad a znalosti, tak môžete byť užitočný. S Francúzskom sme si navzájom sadli.“

Trpezliví funkcionári a znižujúce sa počty Slovákov

Z pohľadu trénerskej roboty mu zaimponovala predovšetkým trpezlivosť francúzskych funkcionárov. „Je to určite iné. Na získanie dôvery máte tri týždne a ak sa nestane nič fatálne, tak potom ste už prakticky nevyhoditeľný. Kluby si veľmi dobre premyslia, koho angažujú. A potom mu veria. Trénerské výmeny počas sezóny sú skôr zriedkavé.“

Počas svojich angažmánov vo Villarde a Briancone mal pod svojimi krídlami množstvo slovenských hráčov. Tých je však v krajine pod Alpami čoraz menej.

„Postupom rokov sa ich počty znižovali. Výnimkou boli kluby z Nice a môj Briancon. Čiže kluby, v ktorých sme zastávali pozície trénerov my Slováci. Inde už preferujú Kanaďanov, Fínov či Švédov. Tých je tam veľa. Hráči ako Haščák a Kytnár však teraz v Rouene odvádzajú výborné služby a robia dobré meno slovenskému hokeju,“ upozornil Sedlák. Dopustiť nedá ani na Rudolfa Hunu, ktorého trénoval v predošlých dvoch sezónach. „V Briancone odviedol skvelú prácu. Hoci prišiel na sklonku kariéry, aj po štyridsiatke robil bod na zápas a výborne sa prispôsobil rýchlosti ligy.“

O kvalite francúzskeho hokeja si môže myslieť kto chce, čo chce. Faktom však je, že na klubovej úrovni produkuje veľmi solídne výsledky a jeho zástupca z Rouenu siahal v tohtoročnej edícii Ligy majstrov na postup do play-off.

„Rouen potvrdzuje už dlhé roky veľkú kvalitu. V tohtoročnej Lige majstrov nazbieral šesť bodov a zdolal aj fínsky Ilves a švédsku Skellefteu. To sa našim klubom dlho nepodarilo,“ podotkol 52-ročný tréner, ktorého už možno pokojne označiť ako francúzskeho Slováka alebo slovenského Francúza. V otázke tradícií spojených s blížiacimi sa sviatkami roka mal však vždy jasno. „Vianoce sme trávili vždy v slovenskom duchu. Tak tomu bude aj teraz. Vzhľadom na pracovné povinnosti ich po rokoch nestrávim vo Francúzsku, ale s rodičmi v Košiciach. Teším sa na klasické menu s kaprom a zemiakovým šalátom. Tak to však mávame aj s mojou slovenskou manželkou v našom francúzskom domove.“