Trnava jednu výhru od semifinále, Holovič: Aj taký vie byť šport

Len jedna výhra delila hokejistov HK Gladiators Trnava od postupu do semifinále TIPOS Slovenskej hokejovej ligy. Cestu doň im zahatal v siedmom štvrťfinále Martin. Po siedmom mieste zo sezóny 2021/22 to bola tentoraz konečná šiesta priečka. Na základe toho možno povedať, že Trnava postupnými krôčikmi stúpa vyššie a vyššie. Veď len pred rokom sa dočkala štvrťfinálovej série po piatich rokoch.

Lepšia sezóna s rovnakým koncom

Spomínaná séria s Martinom bola napínavá až do samého záveru. Dalo sa to čakať. Trnavčania do nej síce štartovali s výhodou domáceho prostredia, ale v ich prospech v tabuľke v bitke o štvrté miesto rozhodli len lepšie vzájomné zápasy. Oba celky získali v základnej časti osemdesiat bodov. „Séria s Martinom bola super, užili sme si to my hráči a určite aj ľudia na tribúnach. Veľká škoda, že sme nepostúpili ďalej, ale aj taký vie byť šport. Rozhodol posledný zápas, v ktorom sme na svojom ľade prehrali o gól,“ povedal s odstupom času na margo konca sezóny Marcel Holovič.

Čo sa týka základnej časti, s ňou mohli byť v klube zo slovenského Ríma spokojní. Veď štvrtým miestom vylepšili svoje tabuľkové postavenie z predchádzajúceho ročníka o štyri priečky. „Bolo to lepšie ako predošlú sezónu, ale napokon aj tak s rovnakým koncom. Mohli sme byť na tom lepšie, ale aj horšie. Mali sme výborného brankára, tak aj vďaka nemu sme boli v tabuľke relatívne vysoko,“ pochválil gólmana Juraja Hollého skúsený center.

Holovič sa do materského klubu vrátil pred sezónou 2021/22 a pomohol k obom štvrťfinálovým účastiam. Napreduje podľa neho hokej v Trnave? „To, či napreduje, neviem, ale podľa môjho názoru boli tieto dve sezóny celkom zaujímavé pre oko diváka. Boli tu zvučné mená ako Kukumberg a Miklík a takisto my domáci hráči, čo je pre Trnavu tiež veľké plus,“ myslí si bývalý hráč Nových Zámkov, Zvolena, Žiliny, Piešťan či Skalice.

Keď sme po predchádzajúcom ročníku robili sumár sezóny, pristavili sme sa aj pri nižšom diváckom záujme o hokej v Trnave. Dalo by sa povedať, že podobné to bolo aj v základnej časti tejto sezóny, ale návštevy v štyroch zápasoch play-off naznačili aj v tomto smere veľký potenciál. Veď rozhodujúci siedmy duel štvrťfinále sledovalo 1950 divákov. „Samozrejme, vždy sa hrá lepšie, keď je hľadisko plné a fanúšikovia ženú hráčov k lepším výkonom. Len škoda, že sme sa im neodvďačili minimálne postupom do semifinále,“ pokračuje 35-ročný ofenzívny ťahúň.

Ako vidí svoju budúcnosť?

S priemerom takmer bodu na zápas skončil dvojnásobný reprezentant Slovenska na piatom mieste v klubovej bilancii. Lepšiu produktivitu mali len nestarnúci veteráni Miklík-Kukumberg a Antonov s Jurákom. „Mne sú osobné štatistiky už úplne ukradnuté. Vždy som rád, keď môžem akokoľvek pomôcť tímu. A s mojou sezónou nie som až taký spokojný, začiatok som mal veľmi slabý. Až približne v polovici základnej časti som sa ako tak rozbehol. Nevadí, potiahli to veteráni,“ tvrdí Holovič a následne ešte raz vzdal hold skvelej dvojici štyridsiatnikov Miklík-Kukumberg.

„Chalani toho majú veľa za sebou, hrajú hokej skúsenosťami a tie sa nedajú natrénovať. Samozrejme, stále im to korčuľuje a hrať proti nim či s nimi je veľká škola pre mladých chalanov v lige.“

V septembri oslávi Holovič, ktorý si v extralige odkrútil viac ako 500 zápasov, svoje 36. narodeniny. Premohli ho už niekedy myšlienky nad koncom kariéry alebo plánuje hokejovú dlhovekosť po vzore svojich skúsených spoluhráčov? „Samozrejme, už nie som najmladší a viackrát mi napadla myšlienka konca. Ale stále ma to baví, veľmi rád súťažím a pokiaľ bude fungovať hokej v Trnave a pokiaľ tu bude dobrá partia, budem hrať.“

Minuloročná sezóna bola pre neho výnimočná predovšetkým z nehokejového pohľadu. Narodil sa mu synček, ktorý nedávno oslávil jeden rôčik. Zvyknúť si na rodičovské povinnosti vraj nebolo príliš náročné. „Byť otcom je ten najlepší pocit, vidieť, ako vyrastá a každý deň sa učí nové veci. Na hokej to nemá žiadny vplyv. Akurát, keď sa prišli s manželkou pozrieť na pár zápasov a mne sa podarilo dať gól, bol to o to príjemnejší pocit. Aj keď, jemu to je ešte jedno,“ dodal s úsmevom na záver rozhovoru Marcel Holovič.