Bronz s trpkou príchuťou. Tretie miesto je slabá náplasť, zhodujú sa Martinčania
Do talónu martinských úspechov síce pribudli medaily s bronzovým odleskom, metropola Turca je sklamaná. Ambiciózna jazda „rytierov“ za návratom do extraligy sa skončila tesne pred finálovými bránami.
Zverencom hlavného trénera Rudolfa Jendeka vystavil stopku víťaz JOJ ŠPORT Slovenského pohára. Humenné vydrelo postup v šiestich stretnutiach. „Som presvedčený, že táto séria sa lámala v prvom a treťom zápase, keď sme boli lepším mužstvom. Efektivita však rozhodla, že sme skončili ako porazený tím. Premieňanie šancí, dorazenie súpera v prípadoch, keď sme vyhrávali o gól. Tieto momenty spolu s nevyužitými presilovými hrami rozhodli o našom konečnom umiestnení,“ bilancuje semifinále šéf lavičky Martina.
Posledným gólovým strelcom tímu v sezóne sa stal Marek Biro. Pre skúseného obrancu šlo symbolicky o premiérový zásah v drese s rytierom na hrudi. „Do každého stretnutia sme vstupovali s cieľom zvíťaziť, pohoreli sme však na efektivite. V rozhodujúcich momentoch hry sme nedokázali premeniť vyložené príležitosti. Tieto nás mohli nakopnúť, pomôcť nám k víťazstvu,“ ohliada sa za bitkami proti východniarom obranca, ktorý prišiel do Turca krátko pred play-off z Brezna.
Na severe republiky sa bronzové oslavy konať nebudú. Méta klubu bola stanovená vyššie. „Konečné tretie miesto je pre nás sklamaním. Všetci sme verili, že môžeme ísť do finále. Pred súperom musíme skloniť hlavy, jeho hráči hrali naozaj dobre, viac-menej sme ho ale dokázali dostať na koňa vlastnými chybami a práve preto sme nepostúpili ďalej,“ pokračuje 35-ročný Biro.
Po záverečnom klaksóne pondelkového duelu zavládlo v Martine obrovské sklamanie. Neúspech mrzel hráčov i realizačný tím dvojnásobne hlavne kvôli fantastickým fanúšikom. „Na tribúnach to bol starý – dobrý Martin, aký si pamätám ešte z extraligových čias. Za podporu patrí priaznivcom veľká vďaka, hráči si ju zaslúžia. Niektorí sú ešte mladí a potrebujú čas, aby dozreli. Treba im ho dopriať, aby sa mohli týmto fanúšikom v budúcnosti odvďačiť," chváli atmosféru, ktorá „rytierov“ hnala vpred, Rudolf Jendek.
„Humenné hrá dlhodobo výborne, nie nadarmo skončili na tretej priečke. Dovolím si však tvrdiť, že ďalej nejde lepšie mužstvo. Mali sme pár zlých zápasov, možno tretín, ktoré nás stáli postup. Tretie miesto je slabá náplasť,“ vravel bezprostredne po vypadnutí Marcel Petran. Desiatkami extraligových štartov ozbíjaný obranca prebral pri neprítomnosti Mateja Dírera kapitánske „C“ a bol tou správnou oporou kabíny. „Martin je hokejové mesto a zaslúži si, aby sa tu hrala extraliga. Za celé mužstvo sa chcem ospravedlniť, že sme nesplnili cieľ. Bojovali sme a nič neodflákali.“
