Niektorí hráči nastupovali so zlomeninami, priznáva Šimko. Bude pokračovať v Žiari?

Keď začiatkom januára zasadol na lavičku HK MŠK Indian Žiar nad Hronom Ján Šimko, nikto netušil, čo dokáže vo zvyšku sezóny tím, ktorý v tej dobe márne hľadal recept na víťazstvá. Boj o postup do kvalifikácie play-off do posledného kola, následný postup cez Považskú Bystricu, šokujúci obrat série s Dubnicou a napokon sympatické semifinálové vzdorovanie víťazovi základnej časti.

Niektorí nastupovali so zlomeninami

„Indiáni“ v tomto ročníku TIPOS Slovenskej hokejovej ligy prepisovali históriu. Konečné štvrté miesto a získané sympatie aj fanúšikov iných klubov sú len čerešničkou na torte vydarených uplynulých týždňov. Napriek tomu nehovorí hlavný kouč o stopercentnej spokojnosti. „Vedeli sme, že v semifinále nás čaká topfavorit a hlavný ašpirant na postup, o ktorý sa Žilina snaží už tretí rok."

„Tým, ako sme zvládli predošlé série, bolo mužstvo neskutočne súdržné a napriek poriadnej porcii zápasov aj energické. Mali sme veľké odhodlanie minimálne potrápiť Žilinu. Čo sa týka samotných zápasov, s herným prejavom som spokojný na nejakých sedemdesiat percent. No súper štyrikrát zvíťazil a postup je tým pádom zaslúžený,“ rozhovoril sa Ján Šimko.

Následne zložil z hlavy pomyselný klobúk pred svojimi zverencami. „Celé play-off sme nemali stabilnú zostavu. Je to daň aj za to, že sme farma Zvolena, ktorý bol priorita. Navyše, zranil sa nám Szypula, ktorý sa zlepšoval od zápasu k zápasu. Viacero hráčov nastupovalo so sebazaprením, mali značné šrámy. Niektorí nastupovali so zlomeninami a ráno pred rozkorčuľovaním si strihali sadru z rúk.“

Sezóna ako na hojdačke

Poďme však po poriadku. Vstup do sezóny hokejistom Žiaru nad Hronom vyšiel nad očakávania. Pohybovali sa v blízkosti čela tabuľky. No podobne, ako vo svojom nováčikovskom ročníku, ani teraz sa nevyhli zlému obdobiu. Dve dlhočizné série prehier ich odsunuli takmer na samé dno. V priebehu druhej šnúry neúspechov zasadol na trénerskú stoličku donedávna lodivod Liptovského Mikuláša.

„Bola tam séria, kedy z osemnástich zápasov bolo až sedemnásť prehier. To určite vplývalo negatívne na mužstvo a okolie. Ja som síce pri tvorbe mužstva nebol, ale ľudia, ktorí ho skladali mu dali jasnú črtu pozitivity, chémie, charakteru a dobrých vzťahov. To všetko som našiel v kabíne. Mojou úlohou bolo zastabilizovať zostavu, dať mužstvu impulz a presvedčiť hráčov, aby verili svojej práci a zdvihli si sebavedomie. To muselo byť podložené víťazstvami,“ sumarizuje neľahký úvod svojho nového angažmánu donedávna dlhoročný mládežnícky lodivod Popradu.

Aj pod jeho vedením hľadali jeho zverenci v šiestich zápasoch márne recept na víťazstvá. Lepšie časy odštartovala až výhra nad reprezentáciou do 18 rokov 19. januára. „Obrat k lepšiemu asi nastal v období, kedy sme mali najväčší problém so zostavou a čakal nás náročný rozpis. Hrali sme v priebehu troch dní doma s „osemnástkou“, v Žiline a doma s Humenným. Získali sme šesť bodov a tam nastal zlom, kedy sa mužstvo začalo dvíhať a znovu si veriť,“ zamýšľa sa Ján Šimko.

Historický úspech

V závere základnej časti sa Žiarčanom darilo, no napriek tomu bojovali o postup do kvalifikácie play-off až do posledného zápasu. Výhra v Humennom len potvrdila stúpajúce sebavedomie tímu, ktorého vrchol však ešte len prišiel. Postup do štvrťfinále cez Považskú Bystricu a následne famózny obrat z 0:3 na zápasy na 4:3 proti Dubnici boli dôkazom nespornej kvality a hlavne nezlomnej vôle tímu.

„Poviem otvorene, na Považskú Bystricu sme si verili. Hoci sme sa nevyhli chybám, v rozhodujúcom zápase sme ukázali kvalitu. Proti Dubnici sme nehrali zle už v prvom zápase, ale boli tam prvky, ktoré nás zrážali do kolien. Viedli 3:0, my sme absolvovali sedenia, chceli sme nastaviť hráčov, lebo všetko je v hlavách. Do zostavy sa nám zo Zvolena vrátili Fekiač s Jakúbekom aj s Romanom Petríkom. To bolo veľmi dôležité,“ pokračuje progresívny tréner.

Následne zhodnotil aj štvrťfinálovú sériu. „Bol to historický úspech nielen žiarskeho ale aj slovenského hokeja. Som rád, že som bol pri tom a mohli sme si to užiť. Dubnica mala kvalitný tím a bolo náročné sa s tým vývojom vysporiadať. Nesmierne si vážim, čo sa nám podarilo.“

Odmena v podobe plných štadiónov

Po najdlhších možných sériách prišlo k zaslúženej odmene v podobe semifinálovej série proti najlepšiemu celku základnej časti a najväčšiemu ašpirantovi na titul -  Žiline. Tej odolávali šesť zápasov, no napokon sa pred ňou museli skloniť. No o tom, čo dosiahli svedčí aj fakt, že na posledný šiesty zápas série prišlo do Slovalco Arény 2003 divákov. Toľko chodilo na žiarsky zimák tesne po otvorení v roku 2019. Vtedy hrávali za klub v druhej lige mená ako Stümpel a Uram.

„Od svojho príchodu som počúval, aké to bolo, keď býval štadión vypredaný v druhej lige. Či už od Tomáša Nádašdiho či vedúceho mužstva Stana Puťoša, ktorí toho boli účastníkmi. Rezonovalo vo mne, že možno sa nám to podarí aj v tejto sezóne. Som veľmi šťastný, že to chalani dokázali a posledný duel sme hrali pred vypredanou arénou. Takisto však musím vyzdvihnúť aj piaty duel série v Žiline, kde sme zvíťazili pred viac ako 4000 divákmi vo výbornej atmosfére. To boli pre celý tím krásne zážitky. Navyše, pri príchode nás pred našim štadiónom vítali naši fanúšikovia.“

V niektorých momentoch počas základnej časti i play-off zaznievali hlasy o nespokojnosti s tým, že najlepší hráči tímu chodili vypomáhať Zvolenu do extraligy. Možno aj to sa podpísalo pod spomenuté negatívne série Žiaru, no tréner takéto polemiky odmieta.

„Ja som to vnímal reálne. Zdedil som túto situáciu, vedel som, že idem do farmárskeho tímu. S Peťom Oremusom a Andrejom Kmečom sme mali veľmi dobrú komunikáciu. Áno, okolie to vnímalo podľa situácie s hráčmi negatívne či pozitívne, ja som to videl realisticky. Sme farma, sú tam jasné pravidlá. Zvolen bol prioritný tím, my sekundárny, takto to funguje aj vo svete. Vôbec som neriešil, či a akých hráčov máme k dispozícii a takto som sa snažil nakaziť aj kabínu,“ hovorí 42-ročný kouč.

Aká je budúcnosť Jána Šimka?

Pred touto sezónou dostal Šimko šancu v pozícii hlavného trénera Liptovského Mikuláša. No v náročnom boji o záchranu sa na Liptove nakoniec rozhodli pre skúsenejšieho Ernesta Bokroša. Následne prišla ponuka od „indiánov“, ktorá sa obojstranne vyplatila.

„Som veľmi vďačný za túto sezónu. Stretol som sa s dvoma vynikajúcimi partiami. Aj s mikulášskou, do ktorej som mal čo-to povedať ako tréner, alebo žiarskou, ktorú som zdedil. Pracovať s tak charakternými hráčmi bola pre mňa veľká odmena. A odvolanie v Mikuláši? Aj to prináša trénerský chlebík. Takisto sa tam urobil dobrý kus roboty. Žiar bol pre mňa výzva, mal som informácie o skvelých ľuďoch, ktorí v Žiari robia hokej. Aj to ma presvedčilo o tom, že tam mám ísť. Ukázalo sa, že to bol správny krok nielen pre mňa, ale aj pre tých vynikajúcich ľudí v klube i v kabíne.“

Logicky sa naskytá otázka o najbližšej budúcnosti trénera, ktorý doviedol Žiar nad Hronom k najväčšiemu úspechu histórie. Bude pokračovať v klube? „Čo sa mňa týka, riešim ponuky zo dňa na deň a verejnosť sa už čoskoro dozvie, kam povedú moje kroky. Všetko je otvorené, aj moje pokračovanie v Žiari nad Hronom. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie,“ dodal na záver rozhovoru Ján Šimko.