Návrat domov ho úprimne potešil, spomienky na Pálffyho éru napĺňajú Škápika radosťou

Spoločne s Michalom Šátekom sú jedinými členmi skalickej zostavy, ktorí zažili nezabudnuteľné medailové časy v extralige. Ľubomír Škápik kryl počas finálovej série proti Košiciam v roku 2009 v pozícii člena druhej obrannej dvojice spoločne s Miroslavom Ďurákom chrbát členom druhého útoku Králov v zložení Dušan Pašek, Miroslav Zálešák a René Školiak. V piatom finálovom súboji prihrával pri víťazstve 4:3 po samostatných nájazdoch v Steel aréne na gól legendárnemu Žigmundovi Pálffymu.

„Bola to krásna doba, éra Žiga Pálffyho,“ spomína s nostalgiou v hlase 36-ročný obranca. „Dnes sa už ťažko verí, že ľudia len s námahou zháňali lístky na vypredaný štadión a pre Skalicu sme získali bronzovú i striebornú medailu. Krásne časy, bolo to určite najkrajšie obdobie mojej kariéry.“

Počas  zlatých čias skalického hokeja boli funkcionári nútení prirábať tribúnky v okolí mantinelov a do slobodného kráľovského mesta chodili s rešpektom aj tie najväčšie značky. Dnes sú v HK vďační aj za návštevy nad 500 divákov a o návrate medzi elitu nehovoria ani tí najväčší optimisti.

„To už sa asi bohužiaľ nevráti,“ povzdychol si Škápik. „Skalica stratila extraligovú licenciu a s odstupom rokov vidíme, aké ťažké je vrátiť sa späť. Všetko je vec peňazí a v tomto sa asi s inými momentálne rovnať nemôžeme. To však neznamená, že by sme nemali o čo hrať. Našim jednoznačným cieľom pre túto sezónu je prvá šestka a play-off je vždy novou súťažou. Tam sa môže stať hocičo.“

V Skalici si vždy zakladali na zeleno-bielom srdci a aj súčasný káder je prešpikovaný klubovými odchovancami. Jedným z hrdých rodákov  je práve Ľubomír Škápik. Do materského klubu sa vrátil pred aktuálnou sezónou po dvojročnom pôsobení v Hodoníne. Za hranicami, čo by kameňom dohodil. Hoci to mal z pohľadu cestovania na tréningy takmer rovnaké, možnosť návratu privítal všetkými desiatimi.

„Doma je doma,“ vyhŕklo zo skúseného zadáka bez zaváhania v hlase. „Skalica je moje rodné mesto a som úprimne rád, že sa mi ozval manažér a môžem hrať opäť v mojom meste. Už som v to prestával veriť, ale v kútiku duše som stále čakal. Akonáhle mi zavolali, dohodli sme sa veľmi rýchlo. Z môjho pohľadu nebolo čo riešiť.“

Fanúšikovia HK si na Škápika pamätajú ako na obrancu s nepríjemnou strelou a okolo osem gólov na sezónu strieľal bežne. V aktuálnom ročníku však svieti pri jeho mene bilancia 0+15.

„Šancí a striel som už mal požehnane. Nie a nie to tam padnúť. Rád by som tímu pomohol aj gólmi, ale keď to nejde, snažím sa aspoň prihrávať. Verím tomu, že to čoskoro zlomím a príde aj nejaký ten gól,“ poklopal na drevo bradatý veterán, podľa ktorého sú však štatistiky druhoradé. Podstatné sú výsledky tímu a aj tie by mohli byť v prípade skalického tímu lepšie. Záhoráci vyhrali z posledných desiatich zápasov iba dva a na šiestu Dubnicu strácajú aktuálne štyri body.

„Máme výsledkovú krízu, ale viaceré zápasy sme odohrali dobre. Tak ako teraz v Prešove. Bodové straty mrzia, pretože bojujeme o prvú šestku a v konečnom dôsledku bude dôležitý každý bod,“ dodal na záver nášho rozhovoru Ľubomír Škápik.